Pestovanie hlávkovej kapusty: od semienka po lahodnú úrodu

Kapusta hlávková (Brassica oleracea var. capitata) je tradičná a výživná plodina, ktorá je základom mnohých jedál, od kapustnice až po kvasenú kapustu. Je to dvojročná rastlina, ktorá sa však v našich podmienkach pestuje ako jednoročná. V prvom roku si vytvorí mohutnú koreňovú sústavu a dužinatú stonku (hlúb) s listami, ktoré sa vytvárajú husto nad sebou a vytvoria hlávku. V druhom roku by kvitla a prinášala semená, ale pre pestovanie na konzum sa zberá v prvom roku.

Kapusta je jednou z najrozšírenejších a najobľúbenejších zelenín na Slovensku, pričom jej ročná spotreba sa pohybuje okolo 16 kg na obyvateľa. Je dôležitým zdrojom vitamínov (C, B1, provitamín A) a minerálnych látok (draslík, síra). Šťava zo surovej a kvasenej kapusty má navyše priaznivé účinky na črevnú mikroflóru.

Biologická charakteristika a odrody kapusty

Hlávková kapusta je dvojročná, cudzoopelivá, hmyzomilná rastlina. Pre koreňovú sústavu je charakteristický kolovitý koreň, ktorý sa rozkonáruje do hustej sústavy. Hlúb, čiže stonka, by mal byť čo najmenej zasahujúci do hlávky. Hodnotí sa hustota hlávky - čím sú listy nakopenejšie, tým je hlávka kompaktnejšia a kvalitnejšia. Tvar hlávky môže byť rôzny: plochý, guľovitý, oválny až kónický. Vonkajšie listy často pokrýva voskovitý povlak, ktorý chráni rastlinu pred nadmerným vyparovaním vody a má len ochrannú funkciu.

Jednotlivé odrody sa líšia tvarom, farbou, časom výsevu a zberu, ako aj chuťou a spôsobom skladovania. Podľa farby rozlišujeme bielu a červenú kapustu. Podľa času sadenia a zberu poznáme kapustu skorú, poloskorú, poloneskorú a neskorú.

Podľa času zberu a použitia rozlišujeme:**

• Skoré odrody: Určené na priamu konzumáciu, nie sú vhodné na dlhodobé skladovanie.
• Letné odrody: Tiež nie sú určené na skladovanie, ale na okamžitú spotrebu po zbere.
• Poloneskoré odrody: Vhodné na strúhanie, nakladanie a zaváranie.
• Neskoré kultivary: Okrem iného vhodné aj na uskladnenie.

V registri odrôd z roku 2018 sú zaznamenané biele hlávkové odrody ako Harmat, Holt, Inter, Kodaňské tržní rané, Polar, Pourovo pozdní, Zora a červené odrody ako Buscaro, Lectro, Primero.

Nároky na prostredie a príprava pozemku

Kapusta hlávková sa zaraďuje do prvej trate, čo znamená, že je náročná na predplodinu, prípravu pôdy, zavlažovanie a výživu. Najlepšie sa jej darí v I. trati, na otvorených a vzdušných plochách, s dostatkom slnka a tepla. Znesie aj chladnejšie počasie, preto ju možno pestovať až do nadmorskej výšky 500 m.n.m. Vyžaduje pôdy, ktoré dobre odvádzajú nadmernú vlhkosť, najvhodnejšie sú hlinito-piesčité pôdy. Pôdu pre kapustu je potrebné pripraviť už na jeseň zrýľovaním a hnojením.

Príprava pôdy:**

• Jesenná príprava: Základná príprava pôdy sa začína už v predchádzajúcom roku. Odporúča sa dvojaká jesenná orba - prvá plytšia so zapracovaním maštaľného hnoja alebo kompostu, druhá hlboká. Do pôdy sa zapracujú fosforečné a draselné hnojivá, prípadne dusíkaté vápno.
• Jarná príprava: Pozemok sa urovná, prekyprí a pobráni. Pre priamu sejbu sa pôda pripravuje veľmi starostlivo, bez hrúd a stôp po kolesách. Pre neskoro siate kultivary sa kyprenie opakuje na ničenie burín. Dusíkaté hnojivá sa zapracujú dve tretiny pri jarnej príprave a jedna tretina sa ponechá na prihnojovanie počas vegetácie.

Kapusta dobre rastie pri teplotách okolo 20 °C. Pri vysokých teplotách môže zastavovať rast, najmä na chudobných, ľahko sa zhutňujúcich pôdach. Vhodná je pôda s priepustnou ornicou hlbokou najmenej 40 cm.

Výsev a výsadba

Kapustu môžeme pestovať z priesad alebo zo semena priamo do pôdy.

Pestovanie z priesad:**

• Skoré odrody vysievajte do pareniska alebo skleníka od polovice februára.
• Poloskoré odrody môžete zasiať do pareniska počas marca.
• Neskoré odrody sa vysievajú v druhej polovici apríla.

Pre priesady kapusty skyprite hriadky a vytvorte malé jamky. Presádzajte, keď majú 4 - 5 pravých lístkov a vložte ich do pôdy až po srdiečko. Pre skoré odrody to bude koncom marca, poloskoré koncom apríla a neskoré až v máji a začiatkom júna. Pred sejbou sa osivo morí proti hubovým chorobám a zemina dezinfikuje.

Pri predpestovaní priesad je dôležité udržiavať výsev primerane vlhký s optimálnou teplotou pri klíčení 15-18 °C. Po vyklíčení sa priesady rozsádzajú. Po desiatich dňoch sa prihnojujú a dbá sa na vetranie a znižovanie teploty. Otužené priesady deň pred vysádzaním dôkladne zalejeme.

Priama sejba:**

• Priame výsevy sú vhodné pre poloskoré, poloneskoré a neskoré odrody.
• Sejeme od polovice januára do konca apríla, v závislosti od typu odrody.
• Pri priamej sejbe je potrebné rastliny vo fáze dvoch pravých lístkov vyjednotiť.

Vzdialenosť pri výsadbe závisí od kultivaru a účelu pestovania. Skorá kapusta sa vysádza na vzdialenosť 0,4 x 0,4 m, bujnejšie rastúce 0,4 x 0,5 m, poloskorá 0,5 x 0,5 m a neskorá 0,6 x 0,5 m i viac.

Ošetrovanie počas rastu

Kapusta spotrebuje pomerne dosť vody, preto je potrebné záhon pravidelne a výdatne zalievať počas celého vegetačného obdobia, najmä v počiatočnej fáze a v poslednej tretine rastu. Vlahu začnite obmedzovať až približne 3 týždne pred zberom, inak by hlávky mohli začať praskať alebo zahnívať. Najviac vlahy potrebuje v období maximálneho rastu hlávok.

Hnojenie:**

• Kapusta je náročná na živiny. V prvej fáze rastu potrebuje dusík, v druhej fáze (tvorba hlávok) sa zvyšuje potreba fosforu a draslíka.
• Na hnojenie je možné použiť minerálne alebo organické hnojivá. Vhodný je maštaľný hnoj, kompost, ale aj prírodné alternatívy ako frass (hmyzí trus) alebo vermikompost.
• Prihnojujeme dusíkatými hnojivami, prvýkrát dva týždne po vysadení alebo jednotení a druhýkrát o ďalšie dva týždne.

Proti burinám bojujeme mechanicky - plečkovaním a okopávkou. Pri silnejšom zaburinení možno použiť herbicídy. Pri skorej kapuste je výhodné aj mierne prihrnutie proti vyvracaniu a mrazíkom.

Ochrana proti škodcom a chorobám:**

• Medzi najčastejších škodcov patrí mlynárik kapustový, ktorého húsenice obhrýzajú listy.
• Ďalším nepríjemným škodcom je kvetárka kapustová, ktorej larvy napádajú korene.
• Veľké škody môžu spôsobiť aj skočky.
• Z chorôb sa vyskytuje alternáriová škvrnitosť, fómová hniloba či bakteriálne ochorenia.
• Prevenciou je striedanie plodín, používanie odolných odrôd a pri dodržiavaní správnej výživy a závlahy rastliny lepšie odolávajú stresom a škodcom.
• Možno využiť aj netkané textílie ako mechanické zábrany či lepové doštičky.

Zber, triedenie a skladovanie

Doba zberu závisí od zvolenej odrody. Skoré odrody možno zbierať už koncom apríla až v máji, pričom hlávky je potrebné pozberať v rozmedzí jedného týždňa. Poloneskoré a neskoré odrody dozrievajú neskôr a sú vhodné na dlhšie skladovanie.

Skorú kapustu zberáme, keď približne 50 % rastlín dosiahne požadovanú veľkosť. Hlávky druhej akostnej triedy sa zberajú pri poslednom zbere. Letnú kapustu, určenú na spracovanie alebo skladovanie, zberáme jednorazovo. Kapusta vhodná na uskladnenie sa zberá zvyčajne až v októbri.

Úrody sa pohybujú v rozmedzí 20-120 t/ha. Po zbere je vhodné hlávky nechať pár dní na vzdušnom mieste, odstrániť rozložené spodné listy a opatrne ich uložiť do debničiek.

Neskoré kultivary sú vhodné na skladovanie, pričom odrody vhodné na kvasenie by mali mať vyšší obsah sušiny a cukrov. Skorá a letná kapusta s vysokým podielom vody je skôr na priamy konzum.

Kapusta sa dá pestovať nielen v záhone, ale aj v nádobách či prepravkách. Pri pestovaní v nádobách je dôležité použiť kvalitný záhradný substrát zmiešaný s hnojom alebo kompostom.

Nezabúdajte na striedanie plodín! Opakované pestovanie hlúbovín na tom istom mieste sa neodporúča z dôvodu vysokého odberu živín a náchylnosti na choroby, ktoré môžu prežívať v pôde aj niekoľko rokov.