V centre Bratislavy, na Námestí 1. mája, sa ozýva stavebný ruch. Developer Proxenta sa rozhodol preniesť pôvodnú fasádu historickej budovy na svoju novostavbu. Bytovka, ktorá má vyrásť v centre Bratislavy na mieste starej pekárne Kesselbauer, sa má kolaudovať v roku 2021. Zatiaľ sa však len dokončujú posledné asanačné práce na bývalej Kesselbauerovej pekárni.
Nová bytovka, na ktorú developerská spoločnosť Proxenta už získala stavebné povolenie, ponúkne 69 apartmánov a 47 bytov, teda 116 bytových jednotiek. Väčšina z nich bude na rozdiel od okolitých projektov orientovaná do vnútorného átria. Súčasťou projektu je aj podzemná garáž pre viac ako 150 vozidiel. Developerom projektu je investičná skupina Proxenta, ktorá v tesnej blízkosti projektu skolaudovala v minulom roku rezidenčný projekt Weinhauer.
„Všetky kroky sme konzultovali s pamiatkovým úradom a výsledná podoba repliky historického domu odzrkadľuje jeho pôvod v najvyššej možnej miere. Zostane zachovaný nielen pôvodný architektonický štýl, ale i použité materiály a farebné riešenie. Rezidencia Kesselbauer ponúka 130 dvoj- a trojizbových bytov a apartmánov. Na dvoch podzemných podlažiach vznikne priestor pre zaparkovanie viac ako 150 áut.
Dom Kesselbauerovcov, ktorý stál na dnešnom Námestí 1. mája od 19. storočia, je už minulosťou. V tomto dome sa kedysi nachádzalo známe bratislavské pekárstvo. Práve tu sa v druhej polovici 19. storočia mimoriadne vzmohol pekár Alexander Kesselbauer. Dodával chlieb a pečivo aj do domácnosti arcikniežaťa Friedricha, ktorý so svojou rodinou obýval palác patriaci pôvodne kniežaťu Grassalkovichovi. Kesselbauerova pekáreň sa nachádzala na vtedajšom Sennom trhu (Heumarktplatz) číslo 15 (teraz 13). Jeho dom vznikol prestavbou staršieho objektu z konca 18. či začiatku 19. storočia, ku ktorému pristavali nový jednoposchodový priečelný trakt ozdobený nízkym štítom. Ten staval pravdepodobne Alexander Feigler, ktorého vlastný dom stál len o niekoľko parciel bližšie k palácu arcikniežaťa Friedricha. Výhodou Kesselbauerovho domu bolo aj to, že stál neďaleko mestskej plynárne (ktorá bola na hornom konci dnešného Kollárovho námestia). Hoci chlieb aj pečivo sa stále pieklo v klasických, drevom vykurovaných pekárskych peciach, ale v prevádzke, najmä ako zdroj osvetlenia, bol svietiplyn veľmi potrebný. Kesselbauerovci vlastnili ešte dva domy na terajšej ulici s preneseným názvom Suché mýto a mali tam v období medzi dvoma vojnami predajňu. Po druhej svetovej vojne pekáreň zoštátnili, výroba však ešte asi 20 rokov pokračovala. Dom bez náležitej starostlivosti za pol storočia pustol.
Na pozemku, kde ešte pred niekoľkými dňami boli ruiny domu pekára a podnikateľa Alexandra Kesselbauera, bude stavať spoločnosť Proxenta nový bytový komplex. Jeden objekt ponesie dva odlišné architektonické štýly, vďaka čomu ostane zachovaná súčasná podoba námestia.
Developer pred dvoma rokmi historickú budovu kúpil a chcel ju zachovať a zakomponovať do nového komplexu. No podľa neho sa nedala zachrániť, kvôli narušenej statike. „Nedala sa zachrániť z dôvodu havarijného stavu, čo bolo podložené statickým posudkom. Samotný objekt nebol zapísaný v zozname kultúrnych pamiatok," potvrdzuje pre TREND Ján Mackovič, riaditeľ pamiatkového úradu v Bratislave.
Dnes v časti nového projektu plánuje Proxenta vytvoriť repliku exteriéru pôvodného meštianskeho domu, kde sídlila legendárna mestská pekáreň. „Pôvodne sme dúfali, že sa nám aspoň časť fasády podarí zachovať a použijeme ju v projekte. Nakoniec musíme siahnuť po replike pôvodnej fasády. S tým by nám mali pomôcť aj odborníci z Pamiatkového úradu, ktorí budú mať nad projektom dozor,“ hovorí Pavol Kožík, generálny riaditeľ investičnej skupiny Proxenta. Výsledná podoba repliky historického domu sa má čo najviac podobať tej pôvodnej.
V centre mesta tak pribudlo 116 bytov a apartmánov v komplexe, ktorý je zvonka - od námestia - tvorený na pohľad dvomi časťami, historizujúcou a súčasnou. V skutočnosti však ide o jeden dom, ktorý v dvorovej časti disponuje až ôsmimi nadzemnými podlažiami. Časť rezidencií je orientovaná do rušnej ulice, väčšina však do pokojného vnútrobloku. Ten bude verejne prístupný a získa parkovú úpravu. Do námestia aj do nádvoria sa budú obracať obchodné prevádzky v parteri objektu.
Byty a apartmány majú byť vyššieho štandardu, k čomu patria väčšie svetlé výšky, exteriérové tienenie či príprava na klimatizáciu. Dokončované sú však do štádia holobytu. S Kesselbauerom súviselo aj údajné zavádzanie inflačných doložiek, hoci sama Proxenta to odmieta. Sumy, ktoré dnes klienti podpíšu, však už majú ostať nemenné. Developer verí, že Kesselbauer zaujme množstvo potenciálnych záujemcov. Projekt označuje za ideálne mestské bývanie, v ktorom sa kombinuje prestížna lokalita s dobrým štandardom, vznikom susedskej komunity, dostupnosťou služieb a vybavenosti a architektúrou.
Kesselbauer je na lokálne pomery pomerne mohutným projektom. Jeho vznikom sa však aktivita Proxenty v tomto bloku nekončí. Z jeho druhej strany, od Banskobystrickej ulice, sa totiž už niekoľko mesiacov realizuje výstavba bytového domu Vila Biela. Vila Biela bude mať od ulice sedem nadzemných podlaží, z toho dve najvyššie budú ustupujúce. Názov projektu bude reflektovať biela prevetrávaná fasáda s posuvnými panelmi. Časť bytov, orientovaných do ulice, bude hľadieť do Prezidentskej záhrady, okná do dvora zas budú mať výhľad na zelený vnútroblok. Celkovo sa tu plánuje len 14 rezidencií. Autorom architektúry je kancelária Endorfine.
Po dokončení svojich projektov tak Proxenta zásadne zmení podobu významného mestského bloku v centre Bratislavy. Jednotlivé projekty obsahujú aj diskutabilné riešenia - vrátane historizujúcej fasády a údajných inflačných doložiek v Kesselbaueri. Vo výsledku sa ale lokalita pozdvihla, resp. pozdvihne. Trend ich zástavby patrí k pozitívnym častiam súčasného vývoja Bratislavy.
Kesselbauerova pekáreň vznikla pred viac ako 150 rokmi. Meno získala po svojom majiteľovi Alexandrovi Kesselbauerovi, ktorý patril medzi najvýznamnejších bratislavských podnikateľov. Pekáreň sídlila v jednoposchodovej budove, ktorá stála na ulici bohatých mešťanov. Dnes je známa ako Námestie 1. Kesselbauerova pekáreň prosperovala, po druhej svetovej vojne ju preto zoštátnili medzi prvými podnikmi. Nový režim mal s pekárenskou výrobou ambiciózne plány, do jej čela však nasadil vedenie bez skúseností. S koncom prevádzky sa historická budova stala nezaujímavou a postupne upadala. Z bohatého meštianskeho domu sa premenila na chátrajúcu ruinu.
Bratislava, mesto s bohatou históriou a kultúrou, sa môže pochváliť aj dlhou tradíciou pekárstva. Od 16. storočia, kedy sa v Prešporku (starý názov Bratislavy) začali piecť prvé rožky, až po súčasnosť, kedy zažíva mesto vlnu otvárania nových, moderných remeselných pekární, prešlo bratislavské pekárstvo dlhú a zaujímavú cestu. Tento článok sa zameriava na históriu pekární v Starom Meste, s dôrazom na slávne bratislavské rožky a významné osobnosti, ktoré sa zaslúžili o ich preslávenie.
Bratislavské rožky - symbol mesta
História bratislavských rožkov siaha do 16. storočia. Podľa historických prameňov sa v Prešporku piekli už v 16. storočí. Tie makové vyzerajú ako podkovička a orechové majú tvar písmena C. Neskôr túto pochúťku dodávali na cisársky dvor vo Viedni, ale vyvážali ju aj do Ameriky či dokonca do Indie.
Písal sa rok 1785, keď na Mikuláša dal majster Scheuermann do výkladu predajne svojej pekárne na Hviezdoslavovom námestí zaujímavé rožkové tvary jemného pečiva s makovou alebo orechovou náplňou. Obľuba tejto pekárskej pochúťky u obyvateľov vtedajšej Bratislavy narástla tak, že asi o dva roky majster Scheuermann už otváral ďalšiu pekáreň, špecializovanú prevažne na tento výrobok, na hornom konci dnešného Námestia SNP.
O pár rokov túto špecialitu už vyrábalo niekoľko pekárov, ako napr. Lauda, Schwappach, Korče, ktorý údajne dodával rožky aj na cisársky dvor do Viedne a bol rytierom rádu Františka Jozefa. Schwappach a Wendler zasielali balené rožky aj poštou.
Koncom 19. storočia sa dokonca mohli rozhodnúť medzi dvomi pekármi: na rohu s Drevenou ulicou (kedysi č. 14) mal pekáreň Franz Kastner, čo doďaleka zvestoval velikánsky rožok, hompáľajúci sa nad vchodom. Oproti, na čísle 13, približne tam, kde dnes ústi Staromestská ulica na Hodžovo námestie, sa dlhé desaťročia nachádzala pekáreň rodiny Schwappach.
Tieto sladké pochúťky s makovou alebo orechovou náplňou sa stali symbolom mesta a obľúbeným suvenírom.
Významné pekárne a pekári v Starom Meste
V priebehu 19. a 20. storočia pôsobilo v Starom Meste množstvo pekární, ktoré sa zaslúžili o rozvoj pekárstva a preslávenie bratislavských rožkov.
Scheuermann
Najstaršia pekáreň, založená Scheuermannovcami už v roku 1836. Do tohto domu ju preniesol Vilmos Scheuermann v roku 1871. Na prízemí bola cukráreň, vo dvore pekáreň. Tam sa nachádzala aj tzv. Laubstube, pôvabné miesto pod košatým stromom, kde sa dalo večer posedieť. Po Scheuermannovej smrti v roku 1879 viedli pekáreň jeho dedičia, až kým ju začiatkom 20. storočia neprevzal Georg Lauda. Pekáreň prestala pracovať počas 1. svetovej vojny kvôli nedostatku surovín.
Schwappach
August Schwappach (1837-1914) bol vo svojej dobe rešpektovaný ako neoficiálny kráľ prešporských Beugelbäckerov - pekárov bratislavských rožkov. Schwappachovci boli stará pekárska rodina, pochádzajúca z Bavorska. Tam ich ešte poznali ako Schwabachovcov. Augustov starý otec, Martin Schwabach, koncom 18. storočia vyvandroval do Prešporka, kde sa usadil a o čosi neskôr stal pekárskym majstrom. Vďaka tomu si jeho výrobky získali vysoké renomé, veď bajgle vyvážal prakticky do celého sveta - Talianska, Anglicka, Rakúska, Nemecka, Francúzska, USA a mnohých ďalších krajín.
Medzi priaznivcov schwappachovských bajglov patrili viaceré významné osobnosti, napríklad v roku 1885 na krajinskej výstave v Budapešti ho cisár František Jozef I. vyznamenal zlatým krížom za zásluhy o ich šírenie vo svete. Najvyššie ústne uznanie získal tiež od korunného princa Rudolfa a princeznej Štefánie. Pochutil si na nich aj nemecký kancelár Otto von Bismarck, ktorý Schwappachovi na znak uznania zaslal vlastnoručne podpísaný list.
Reklama Schwappachovej pekárne bratislavských rožkov: Šťastní to Prešporčania, privilegovaní možnosťou denno-denne konzumovať bajgle, každoročne oceňované medailami a diplomami na výstavách po celom svete - v Londýne, Budapešti, Benátkach, Paríži a iných metropolách! Doslova úžas vzbudili bajgle na Medzinárodnej výstave hygieny v Chicagu (1893), kam sa ich kvôli rôznym prekážkam podarilo doručiť až po dvojmesačnej ceste. Porotcovia nemohli uveriť, že práve ochutnali pečivo, ktoré strávilo dlhý čas na mori a nebolo upečené len prednedávnom… Odmenili ho preto zlatou medailou, četným diplomom a čestnou hviezdou za trvácnosť a lahodnú chuť.
Vážil si svojich kolegov, o čom svedčí fakt, že práve na jeho popud zaviedli vykanie pekárskych majstrov svojim tovarišom; pôsobil aj ako predseda a čestný člen Prešporského spolku na podporu pekárov v chorobe. Preto pri oslave svojich 70. narodenín smel bilancovať svoj život vyhlásením: „Mojím úprimným konaním a pôsobením som nikdy nikoho nepoškodil alebo neurazil, nikomu som nikdy nezobral zákazníka a ani nikto nemôže vystúpiť proti mne.“
Kastner
Koncom 19. storočia si tu otvoril pekáreň Franz Kastner. Najskôr bol obyčajným pekárom, no v novom storočí sa z neho stal vychýrený Beugelbäcker. Pekáreň bolo možné rozpoznať už zďaleka: na dome totiž svietil nápis “Pekárstvo F. Kastner Bäckerei“ a nad vchodom sa hompáľal velikánsky plechový bajgel. Neskôr prevzal otcovu agendu syn Emil Kastner, ktorého smrťou v roku 1944 sa história firmy končí.
Wendler
V malom prízemnom domčeku vedľa bývalej mestskej strelnice býval a piekol bratislavské rožky od roku 1883 Gustav Wendler st. Pekáreň založil už tri roky predtým, no až po povzbudení od Jozefa Palugyaya sa začal špecializovať na výrobu bajglov a firmu presunul z Námestia SNP na Štefánikovu ulicu. Výrobu mal vo vlastnom dome (dnes č. 15), obchod aj o tri domy ďalej (dnes č. 21). Bajglovú štafetu potom prevzal jeho syn Gustav Wendler ml., ktorému po 2. svetovej vojne podnik znárodnili.
Okrem týchto známych pekární pôsobilo v Starom Meste aj množstvo ďalších, menších pekární, ktoré prispievali k rozmanitosti a bohatstvu pekárskej kultúry v meste. Medzi ďalších pekárov, ktorí pôsobili v Prešporku, patrili Michael Brechtelsbauer, Anton Deabis, Johann Korče, Andrej Tehlár st., Anton Preussberger (Preisberger) a Johann Frank.
Zánik starých pekární a nástup moderných remeselných pekární
Počas 20. storočia, najmä po druhej svetovej vojne, došlo k zoštátneniu mnohých pekární a k postupnej strate ich pôvodného charakteru. Staré pekárne, ktoré boli často rodinnými podnikmi s dlhou tradíciou, zanikli alebo boli pretransformované na štátne podniky.
Našťastie, v posledných rokoch zažíva Bratislava vlnu renesancie pekárstva. Otvárajú sa nové, moderné remeselné pekárne, ktoré sa snažia nadviazať na tradíciu starých majstrov a ponúkať kvalitné, poctivé pečivo. Tieto pekárne sa vyznačujú nielen kvalitnejšími produktami, ale aj vysokou úrovňou priestorov a dizajnu.
Príkladom je remeselná pekáreň Pochlieb neďaleko centra mesta, ktorá si veľmi rýchlo získala popularitu. Lokalita pekárne bola v tomto prípade veľmi dôležitá. „Pochlieb sa odlišuje najmä svojou polohou a odkazom na minulosť, ktorá sa na určitý čas dostala do úzadia, ale znova opäť ožila ako kvások. Pekáreň je súčasťou rezidenčného projektu Kesselbauer, ktorý dostal názov po známom bratislavskom pekárovi z 19. storočia. Podľa slov architektov bola práve história dôvodom toho, prečo sa návrat pekárne do tejto lokality stal jedným z dôležitých zámerov developera Proxenta.
Architektúra a dizajn moderných pekární
V dnešnej dobe zohráva pri úspechu gastroprevádzky veľkú rolu aj celková atmosféra priestorov. Príkladom je remeselná pekáreň Kruh na Vajnorskej ulici, ktorej interiér navrhli architekti zo štúdia GRUP. V rovnakom roku prebehla tiež realizácia interiéru pekárne Pochlieb. Za návrhom vnútorných priestorov stojí štúdio Beionde.
Návrh interiéru pekárne podľa architekta reflektoval pozíciu obchodného priestoru, ktorý bol orientovaný do rušnej ulice a vnútrobloku rezidenčného objektu. Za hlavnú myšlienku celého návrhu autori dizajnu označujú takzvanú dynamickú krivku, ktorá sa začína od samotného vstupu do pekárne a končí sa pri výklade do vnútrobloku. Jej súčasťou je sústava políc, regálov, predajného pultu a sedenia pre návštevníkov pekárne. Inšpiráciu pritom čerpali zo spôsobu miesenia cesta, ktoré sa naťahuje a formuje pod rukami pekára. Ku komornej atmosfére celého priestoru prispieva predovšetkým tehlová farba nanesená na steny s drsnou štruktúrou. Pri jej výbere autori prihliadali na psychológiu farieb. „Sú to práve teplé tóny, ktoré umocňujú chuť do jedla a stimulujú apetít,” tvrdia. Z materiálov prevláda predovšetkým oceľová konštrukcia regálov a lepená preglejka.
Pekáreň Ankerbrot AG vo Viedni: Inšpirácia pre Bratislavu?
Zaujímavým príkladom pre Bratislavu môže byť aj revitalizácia bývalej pekárne Ankerbrot AG vo Viedni. Pred sto rokmi odtiaľto odchádzali a prichádzali konské povozy, aby Viedenčania mali čerstvý chlieb. Pekáreň Ankerbrot AG bola vo svojom období najväčšou v Európe. Túto zašlú slávu pripomínajú staré tehlové fasády budov, ktorých história sa datuje až do 90. rokov 19. storočia.
V súčasnosti vďaka iniciatíve spoločnosti Loft City GmbH & Co KG vzniká nové tvorivé centrum s obytnou a pracovnou plochou pre umelcov, majiteľov galérií a milovníkov umenia.
Okolie Námestia 1. mája v Starom Meste patrí k najmestskejšie pôsobiacim častiam Bratislavy. Kombinácia staršej aj novšej zástavby, vrátane realizácii na vysokej architektonickej úrovni, dodáva územiu charakter centra európskej metropoly. Námestie 1. mája získalo rámce už v 19. storočí, kedy vzniklo ako predmestie v dotyku s bývalým vonkajším mestským opevnením. Prudká transformácia sa začala v medzivojnovom období, kedy tu začali rásť mohutné funkcionalistické objekty - komplex Živnodomu alebo hotel Tatra. Prestavba pokračovala aj po Druhej svetovej vojne, kedy východne od námestia vznikli budovy súčasnej Slovenskej technickej univerzity. Jedným z dôsledkov neukončeného rozvoja je prítomnosť prieluk, teda „dier“ v existujúcej zástavbe. Tieto nestihli byť vyplnené novými objektami, ktoré by zaplnili prázdne parcely. V susedstve Námestia slobody ich bolo donedávna hneď niekoľko. To isté platilo aj o celom mestskom bloku, tvorenom Námestím 1. V niektorých prípadoch ide o neudržateľný stav, keďže status lokality je privysoký na to, aby situáciu nevyužili investori.
Významnú pozíciu medzi lokálnymi developermi má spoločnosť Proxenta. Finančná skupina má veľké ambície v realitnom biznise, pričom napĺňať ich začala práve na Jozefskej v podobe prvého výraznejšieho projektu Weinhauer. Rezidenčný development s prevádzkami v parteri vznikol na mieste, ktoré bolo dlhšiu dobu nezastavané a prázdne. Na okolie nadviazal mierkou a do istej miery aj architektúrou, čo sa odrazilo vo využití šikmej strechy. Do prostredia tak zapadol vcelku bezproblémovo. Ešte väčším a významnejším projektom je však Kesselbauer. Polyfunkčný súbor prevažne rezidenčného charakteru vzniká v priestore medzi historickým objektom a novým projektom Metropolitan Star. Nahrádza pritom postmodernú budovu Volksbank a stavbu, kde v minulosti sídlila známa Kesselbauerova pekáreň. Developer obe budovy asanoval, v prípade pekárne však musel zreplikovať historizujúcu fasádu.
Kesselbauer je dnes vo finálnej časti realizácie. Zvonka je už projekt dokončený, prebiehať by tak mali maximálne sadové úpravy. Developer už požiadal aj o kolaudáciu. Klienti by sa tak mohli začať sťahovať ešte v prvej polovici tohto roka. Postupne by mali ožiť aj jednotlivé prevádzky, ktoré boli „citlivo vyberané“ (Proxenta ich bude držať vo svojej správe). Pripravovaný vnútroblok v Kesselbaueri.
Kesselbauer je na lokálne pomery pomerne mohutným projektom. Jeho vznikom sa však aktivita Proxenty v tomto bloku nekončí. Z jeho druhej strany, od Banskobystrickej ulice, sa totiž už niekoľko mesiacov realizuje výstavba pýchy developera - bytového domu Vila Biela. Už z názvu je zrejmé, že má ísť o projekt vyššieho štandardu. Tento pre zmenu vyplní prieluku, ktorá vznikla po zbúraní pôvodného jednopodlažného domu po roku 2014. Vila Biela bude mať od ulice sedem nadzemných podlaží, z toho dve najvyššie budú ustupujúce. Názov projektu bude reflektovať bielu prevetrávanú fasádu s posuvnými panelmi. Časť bytov, orientovaných do ulice, bude hľadieť do Prezidentskej záhrady, okná do dvora zas budú mať výhľad na zelený vnútroblok. Celkovo sa tu plánuje len 14 rezidencií. Autorom architektúry je kancelária Endorfine. Doteraz zverejnené vizualizácie sľubujú dobrú úroveň súčasnej architektúry, ktorá nadviaže na postupne sa skvalitňujúcu okolitú zástavbu. Projekt je dnes ešte len v úvodných fázach výstavby. Budujú sa podzemné podlažia a čoskoro začne stavba rásť nad úrovňou terénu. Vila Biela tak bude pravdepodobne dokončená a pripravená na zabývanie niekedy v priebehu druhej polovice budúceho roka.
Po dokončení svojich projektov tak Proxenta zásadne zmení podobu významného mestského bloku v centre Bratislavy. Jednotlivé projekty obsahujú aj diskutabilné riešenia - vrátane historizujúcej fasády a údajných inflačných doložiek v Kesselbaueri či celkovo katastrofálneho verejného priestoru na Jozefskej, pričom vcelku veľká novostavba Weinhaueru tomu nijako nepomohla. Vo výsledku sa ale lokalita pozdvihla, resp. pozdvihne. Trend ich zástavby patrí k pozitívnym častiam súčasného vývoja Bratislavy. Do istej miery ide o výsledok prudkého rastu cien bytov, takže developerom sa oplatí stavať aj menší počet rezidencií na priestorovo obmedzených pozemkoch. Donedávna ich brzdila nutnosť stavať aj (hlboké) podzemné garáže, ktoré predražovali výstavbu. Mesto tak bude čoskoro ešte kompaktnejšie. Úlohu v tomto procese bude hrať opäť Proxenta, ktorá má v rukách aj mohutný voľný pozemok na severnej strane Šancovej, v dotyku s kolóniou Zehnhaus.
V historickom centre mesta, v tesnej blízkosti Grasalkovičovho paláca, vyrastie rezidencia Kesselbauer. V časti projektu rezidencie plánuje developer vytvoriť repliku pôvodného meštianskeho domu, kde sídlila legendárna mestská pekáreň. „Všetky kroky sme konzultovali s pamiatkovým úradom a výsledná podoba repliky historického domu odzrkadľuje jeho pôvod v najvyššej možnej miere. Časť projektu má súčasný vizuál, aby korešpondoval s modernými budovami na ulici. Prvá časť projektu sa vypredala už pár mesiacov po oznámení spustenia predaja. Ďalší predaj developer zatiaľ neplánuje. Do projektu boli zapracované pripomienky hlavného mesta, mestskej časti a ďalších účastníkov stavebného konania. Celkový počet bytov a apartmánov v Kesselbaueri sa znížil z pôvodných 130 jednotiek na konečných 116, ktoré budú umiestnené na ôsmich podlažiach. Súčasťou projektu bude veľkorysá podzemná garáž, do ktorej sa zmestí 155 parkovacích miest. V tesnej blízkosti Kesselbaueru stojí dokončený rezidenčný projekt Weinhauer, ktorý postavil rovnaký developer. Ten je umiestnený medzi ulicou Jozefská a Námestím 1. mája. Všetky tieto projekty po dokončení vytvoria zelené átrium, ktoré bude slúžiť ako verejný priestor. Už teraz vďaka projektu Weinhauer pribudli do lokality kaviarnička, holičstvo, kaderníctvo a pripravuje sa ďalšia prevádzka. Jozefská ulica pomaly ožíva.
Keď developer pred dvoma rokmi historickú budovu kúpil, chcel ju zachovať a zakomponovať do nového komplexu. No podľa neho sa nedala zachrániť, kvôli narušenej statike.„Nedala sa zachrániť z dôvodu havarijného stavu, čo bolo podložené statickým posudkom. Samotný objekt nebol zapísaný v zozname kultúrnych pamiatok," potvrdzuje pre TREND Ján Mackovič, riaditeľ pamiatkového úradu v Bratislave.
Na vyčistenom mieste v blízkosti Grassalkovičovho paláca, vyrastie rezidenčný projekt Kesselbauer. Developer, firma Proxenta, získal začiatkom júla stavebné povolenie. Realizácia by sa mala naplno spustiť do konca toho roka a s dokončením stavebník ráta do dvoch rokov. Momentálne na mieste prebiehajú prípravné a čistiace práce územia pred výstavbou.
tags: #kesselbauerova #pekaren #nam #1 #maja