Podmanivý príbeh ženy skúšanej životom, plný vášne, krutostí osudu a nespútanej lásky. Film odohrávajúci sa na južnom Slovensku, na samote ukrytej v marhuľových sadoch, vás vtiahne do víru vášní troch mužov k jednej osudovej žene a jej lásky k nim, so všetkými strasťami a radosťami, ktoré dokáže priniesť len život.
Slnko, vôňa dozrievajúcich marhúľ a hľadanie vlastného šťastia si vás získajú v príbehu silnej ženy, ktorá miluje a túži byť milovaná...
O filme
„Marhuľový ostrov je môj prvý celovečerný kinofilm,“ hovorí režisér Peter Bebjak. „A priznám sa, som rád, že je to práve tento film. Prípravy na ňom začali pred 5 rokmi. O rok neskôr sme začali natáčanie. Trvalo to tri roky, kým sa nám podarilo všetko zrealizovať tak, aby sme boli schopní náš výsledok ukázať verejnosti. Tie tri roky sú roky hľadania, radosti, smútku, hádok, kompromisov, uzmierení, šťastia - a toho sme mali pri realizácií tohto filmu nadmieru.“
Scenár k filmu napísal Peter Lipovský, inšpirovaný svojou životnou partnerkou, herečkou a speváčkou Szidi Tobias. „Scenár k filmu Marhuľový ostrov neprišiel ako nápad, veľká myšlienka, či blesk z oblohy. Pri písaní mi veľmi pomáhala moja žena Szidi Tobias, ktorá mi bola poradkyňou i oponentkou. Inšpiráciou mi boli čarokrásne zákutia Žitného ostrova, kde žijem a kde sa veľmi rád túlam. Brehy riek a slepých ramien, bludiská poľných ciest a ostrovy romantických samôt uprostred polí.“
„Názov filmu vychádza z prostredia, v ktorom sa odohráva príbeh. Južné Slovensko je posiate malými hospodárstvami uprostred polí a sadov. Sú to akési ostrovy, na prvý pohľad romantického a pokojného života,“ vysvetľuje Peter Lipovský.
Film sa odohráva na Žitnom ostrove, na samote ukrytej v marhuľových sadoch. „Slnko, vôňa dozrievajúcich marhúľ a hľadanie vlastného šťastia si vás určite získajú v príbehu o silnej žene, ktorá miluje a chce byť milovaná.“
Postavy a ich osudy
Hlavná postava Babika je žena, ktorá hľadá lásku. „Nájde ju a znova stráca. Žena z mesta, ktorá vie len to, že tam, kde sa raz za láskou vybrala, tam musí ostať aj ona. Na samote, uprostred polí, na ostrove. Lebo tak to doniesla letná búrka. Babika by mala byť vo filme postava, ktorej by mohla porozumieť každá osudovo milujúca žena. Muži by jej samozrejme mohli porozumieť tiež,“ opisuje postavu jej predstaviteľka Szidi Tobias.
„Lajcsimu zo života nič nechýba, kým nestretne Babiku. Skryté city mu radikálne zmenia život, ale život s prírodou mu zostáva,“ hovorí o postave Lajcsiho Attila Mokos, ktorý stvárnil staršieho syna.
Mladšieho syna Jancsiho hrá Peter Nádasdi. „Bývalý člen košického divadla Thália, zakladateľ a niekdajší spevák skupiny Waterfall, terajší kultúrny pracovník v Kráľovskom Chlmci, sa určite zapíše do pamäti divákov kusturicovsky ladeným tancom na stole, ktorým vyjadruje svoje zúfalstvo zo svadby brata s Babikou, ktorá ho priťahuje od prvého stretnutia.“
V úlohe otca, letnej Babikinej lásky, sa objavuje maďarský herec György Cserhalmi. „Stačí mu pár minút na to, aby doslova bez jedinej vety vystaval jasný portrét muža, ktorého v zrelom veku zasiahne taká intenzívna láska, až mu rozmetá život na kusy, ba, ako sa dozvedáme zo záveru filmu, vedie k tragédii.“
Tvorivý proces a atmosféra
„S režisérom Petrom Bebjakom sme hľadali skromný a zjednotený prejav, ktorý by nebol cítiť školeným herectvom,“ spomína Szidi Tobias na spoluprácu pri nakrúcaní. „Postava Babiky aká bola v mojej predstave, sa pri nakrúcaní prirodzene zmenila. Najťažšie bolo zmieriť sa s tým, že to už nie je len scenár môjho muža Petra Lipovského a že sa s príbehom musím podeliť aj s režisérom, kameramanom, výtvarníkom...“
„Keď mi Bebo (režisér Peter Bebjak) asi pred štyrmi rokmi poslal scenár k filmu Marhuľový ostrov, tak si pamätám, že na mňa veľmi silno zapôsobil. Upútala ma hlavne jeho atmosféra a na filmový scenár možno trošku literárne, ale veľmi presne, úprimne a emotívne popísané situácie. Bola to skvelá literatúra, ktorú bolo treba citlivo previesť do filmových obrázkov,“ hovorí kameraman Martin Žiaran.
„Rozhodli sme sa, že obraz nebudeme príliš skrášľovať, že ku kompozíciám, pohybu kamery a k svieteniu pristúpime úprimne a v istom zmysle jednoducho. Eliminovali sme jazdu kamery, ktorá by obraz príliš poetizovala a svietenie scén vychádzalo prísne zo svetelnej reality. Skúsili sme aj trochu zaexperimentovať a nakrúcali sme bez technického scenára, ktorý by pôvodný literárny scenár hrozne “ochladil”. Veľa obrazov sme točili na dve kamery a riskli sme, že radšej minieme viac negatívu, ale skúsime zachytiť častokrát neopakovateľné herecké momenty a emócie v dlhších záberoch. Snažili sme sa hercov nezväzovať nejakými prísnymi značkami a dali sme im viacej voľnosti v pohybe.“
Hudbu k filmu zložil Juraj Dobrakov v spolupráci s kapelou Ghymes. „Celé toto obdobie sprevádzalo množstvo dôležitých udalostí aj v mojom osobnom živote. 1. decembra má narodeniny moja Katka, 23. decembra slávim tie moje, potom v tesnom závese sú tradične Vianoce, Silvester... ale najhlavnejším pre mňa bol 6. december. Narodil sa mi prvorodený syn - Leonard (ktorý si ma však kvôli filmu svoje prvé mesiace príliš neužil).“
„Hudba k filmu a hlavná téma by mala mať v sebe akúsi jednoduchosť. V hudbe ma inšpiroval obraz, zamiloval som si všetky tri hlavné postavy. Keď som po nociach s nimi trávil čas, prežíval, súcitil, stali sa akoby mojou druhou rodinou.“
Kritické ohlasy
„Kritika o tomto filme hovorí samé pozitíva, ja som ho videla tiež a atmosféra filmu ma úplne dostala. Film určite odporúčam každému, kto vie vychutnať romantiku vidieka so všetkým, čo k nemu patrí. Sladkými marhuľami, nekonečnými slnečnicovými poľami, rozprávkovými hájmi a mŕtvymi ramenami,“ píše jedna z diváčok.
Iný divák, gogo76, hodnotí film štyrmi hviezdičkami: „Rád si pozriem naše nové filmy. Peter Bebjak je momentálne jeden z našich najusilovnejších režisérov a jeho nedávny horor Zlo bol celkom vydarený. V prvom rade musím povedať, že hudba bola fantastická. Príbeh je typicky slovenský, čiže tragický, možno až príliš, ale z filmu som mal dobrý pocit. Dialógy neboli trápne, boli prirodzené. Musím pochváliť aj miesto, ktoré vybrali na nakrútenie príbehu - slovensko-maďarskú oblasť. Futbalový zápas a hláška: 'Čo pískaš, ty piča slovenská!', ma pobavili a rybárov i milovníkov prírody určite zaujme ojedinelý lov sumcov. Vo filme sa často nalieva 'barac - pálenka' a normálne som na ňu dostal chuť. Celkovo solídny slovenský film, po ktorom určite dostanete chuť na barac - pálenku, marhule, sumca alebo dobrú rybačku... Jemný nadpriemer, ale prikláňam sa k štyrom hviezdičkám. 70%.“
Na druhej strane, divák s prezývkou Noddy film označil ako „odpad!“. Ako rodený žitnoostrovčan kritizuje skreslené zobrazenie života na Žitnom ostrove: „Takto nežili ani moji starí rodičia v 50. - 60. rokoch. Oblečenie, čo mal na sebe Andráš báči (komárňanský herec Ropog) sa nosilo niekedy medzi vojnami. Navyše, u nás sa pije skôr české pivo alebo víno, ako barackovica. Hlavní hrdinovia hovorili tou najčistejšou spisovnou maďarčinou, pri ktorej by sa zahanbil aj obyvateľ Budapešti. Jediný raz som tam začul žitnoostrovský dialekt, a to od krčmárky. Totálny brak.“
Vojov film hodnotí ako „jemný nadpriemer“, ale kritizuje „rozpačitý pokus“ a „gýčovitú selanku“. „Prosto, ďalší neúspešný pokus podať jednoduchý príbeh zrozumiteľným a pútavým jazykom...“ Podľa neho film trpí syndrómom „prehnaného poetizmu“ a „nedostatok komunikácie - iste zámerný, akási tajomná náznakovosť, bezúčelová úspornosť slov a viet hrdinov, ktorí sa dorozumievajú pohľadmi, úsečnými gestami, prípadne prostredníctvom lomu svetla a tieňa, tak vyznieva lacno a pomerne plocho.“
Hikemates večer o horách a ľuďoch - príbehy Pavla Barabáša a Zoltána Demjána
Napriek rozporuplným názorom, film Marhuľový ostrov ponúka silný emocionálny zážitok a autentické zobrazenie života na slovenskom vidieku.