Ochrana kapusty pred škodcami a chorobami: Kompletný sprievodca

Kapusta (Brassica oleracea var. capitata) je obľúbená zelenina, ktorá sa v našich podmienkach pestuje už od dávnoveku. Pre jej všestranné využitie v kuchyni aj v ľudovej medicíne a možnosť dlhodobého uskladnenia, predovšetkým v kvasenej podobe, patrí medzi vyhľadávané plodiny. Pestovanie kapusty však môže byť náročné kvôli rôznym chorobám a škodcom, ktoré môžu výrazne znížiť úrodu. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o tom, ako chrániť kapustu pred týmito hrozbami a zabezpečiť si tak zdravú a bohatú úrodu.

Význam zdravej kapusty

Zdravá kapusta je nielen chutná, ale aj prospešná pre zdravie. Kvasená kapusta je dôležitá pre naše zdravie, čo sa potvrdilo už v 18. storočí, keď pri dlhých plavbách na mori trpeli námorníci skorbutom, čiže nedostatkom vitamínu C. V Česku sa pestuje najviac v oblasti Haná, v Polabí, ale aj v Podkrušnohorí, na Slovensku v nížinách aj podhorských oblastiach. Trpí vysokými teplotami a tiež na chudobných, ľahko sa zhutňujúcich pôdach, vtedy zastavuje rast. Najlepšie rastie pri teplotách okolo 20 °C.

Kapusta je jednoročná rastlina. Patrí medzi najrozšírenejšie a najobľúbenejšie zeleniny. Používa sa na priamy konzum v čerstvom stave, alebo na konzervovanie. Obsahuje vitamín C, B1, provitamín A a celý rad minerálnych látok, najmä draslík a síru. Šťava zo surovej a kvasenej kapusty má priaznivé účinky na črevnú mikroflóru svojimi antibioticky pôsobiacimi látkami.

Staré a nové odrody kapusty: Dodnes sú v registri a tiež v predaji domácich semenárskych spoločností odrody Pourova kapusta registrovaná v roku 1939. Vyznačuje sa výbornými chuťovými vlastnosťami. Vzhľadom na vývoj šľachtiteľských metód a širokého spektra materiálov pre nové šľachtenie sú dnešné odrody oveľa lepšie vybavené v zmysle lepšej odolnosti proti chorobám i škodcom, ale aj na zvládanie klimatických výkyvov, a pritom pri zachovaní výborných úžitkových aj nutričných vlastností. V porovnávacích pokusoch, keď pestujeme na jednej ploche staršie aj nové odrody, potom môžeme sledovať zásadné rozdiely v nižšej potrebe chemickej ochrany a zvládanie extrémnych zrážok i teplôt v prospech najnovších odrôd kapusty.

Pestovanie kapusty a pôdne podmienky

Poľoda a pôda: Kapuste sa darí v nížinách, nie je náročná na teplo, pretože je otužilá. Možno ju pestovať aj vo vyšších nadmorských výškach 400-500 m.n.m. Vyhovuje jej otvorená poloha s väčším množstvom vodných zrážok. Skoré odrody si vyžadujú záhrevnejšie pôdy, neskoré odrody potrebujú skôr ťažšie, humózne pôdy s dostatkom živín. Dostatok vlahy je potrebný najmä po vysadení a v druhej tretine vývoja rastlín, predovšetkým v ľahších pôdach. Na kyslých a mokrých pôdach trpí kapusta nádorovitosťou.

Prispôsobenie pestovania menej vhodným podmienkam: Kapusta sa dá v domácich podmienkach pestovať takmer univerzálne, pretože aj menej vhodnú pôdu máme možnosť vyhnojiť a prispôsobiť podľa potreby. Lepšie tiež môžeme riešiť doplnkovú závlahu. Podľa oblasti a najmä letných teplôt volíme vhodné odrody. Skoré a letné odrody sa dajú pestovať aj na ľahších pôdach s potrebou závlahy 150 - 250 mm.

Výsev a predpestovanie

Sejba: Kapustu pestujeme väčšinou z predpestovaných priesad. Môžeme ju aj priamo vysievať do voľnej pôdy, nie však skoré odrody. Skoré odrody pre úrodu koncom mája a v júni vysievame v polovici februára do teplého pareniska alebo skleníka. Poloskoré odrody sejeme do pareniska v marci, poloneskoré a neskoré v druhej polovici apríla alebo začiatkom mája. Kým priesady skorých odrôd si vyžadujú pri presádzaní dostatok priestoru a treba ich vysádzať do väčších črepníkov, neskoršie neprepichujeme vôbec, najmä ak ich vysievame na riedko.

Pestovanie kapusty zo sadeníc: Kapusta na klíčenie nepotrebuje vysoké teploty ako plodová zelenina. Pri relatívne nízkej teplote 11 °C klíči približne 10 - 14 dní, avšak pri teplotách okolo 20 °C stačí na klíčenie 3 - 5 dní. Preto nám na výsev stačí bežné parenisko alebo skleník. Optimálna teplota na predpestovanie sadeníc je okolo 18 °C cez deň a 15 °C v noci. Predpestovanie sadeníc trvá približne 30 dní (pri skorých výsevoch, napríklad vo februári, trvá dlhšie, až 50 dní) a podľa miesta a termínu plánovanej výsadby potom volíme aj termín výsevu.

Priame výsevy: Priame výsevy sú vhodné pre poloskoré, poloneskoré a neskoré odrody.

Postupný výsev: Ak by sme si chceli zaistiť pravidelnú úrodu skorých odrôd pre priamu konzumáciu na šaláty, tak áno.

Ošetrovanie počas vegetácie

Ošetrovanie počas vegetácie: Všetky priesady po zasadení hneď zalejeme. Zálievka je dôležitá najmä pri skorej kapuste. Nezaliata skorá zelenina zabrzdí rast, čím sa predĺži obdobie vývoja. Asi o 10 dní po sadení nahradzujeme neujaté priesady.

Starostlivosť o záhon s kapustou: Kapusta je takzvaná nitrofilná plodina, čo znamená, že vyžaduje pomerne výdatné zásobenie dusíkom, ale aj fosforom a draslíkom. Preto je zaradená do prvej trate. Prihnojujeme ju v závislosti od výdatnosti jesenného vyhnojenia hnojom, a to na jar, 30 dní po výsadbe a v období tvorby hlávky môžeme ešte doplnkovo. Zálievku volíme primerane podľa potreby a obdobia. Pri vysokých teplotách zalievame obozretne, aby rastliny nezvädli a neuschli a intenzívnejšie môžeme zalievať pri poklese teplôt, keď kapusta rastie a lepšie profituje.

Zmiešané záhony: Áno, zmiešané záhony sú čoraz obľúbenejšie a vďaka kombinácii vhodných druhov môžeme využiť ich vlastnosti. Musíme však myslieť na dostatok potrebného životného priestoru pre jednotlivé plodiny. Kapustu môžete sadiť vedľa zemiakov, zeleru alebo cibuľovín, ktoré pomáhajú znižovať výskyt škodcov a podporujú jej rast.

Najčastejší škodcovia a choroby kapusty

Kapusta je náchylná na niekoľko druhov chorôb a škodcov, ktoré môžu výrazne ovplyvniť kvalitu a množstvo úrody. Medzi najčastejších patria:

Choroby kapusty

• Koreňová hniloba (Rhizoctonia solani): Toto plesňové ochorenie spôsobuje hnitie koreňov a základne stonky, čo vedie k zakrpatenému rastu a odumieraniu rastlín.
• Pleseň kapustová (Peronospora brassicae): Toto ochorenie sa prejavuje žltnutím listov a tvorbou šedého povlaku na spodnej strane listov. Pre prevenciu zabezpeč dobrú cirkuláciu vzduchu medzi rastlinami a nepremáčaj pôdu.
• Čierne škvrny (Alternaria brassicae): Tento problém sa prejavuje tmavými škvrnami na listoch, ktoré môžu postupne zasiahnuť celú rastlinu. Choroba sa šíri hlavne počas vlhkého počasia, preto je dôležité zamedziť prehusteniu výsadby a zabezpečiť cirkuláciu vzduchu.
• Alternáriová škvrnitosť: Je hubová choroba s výskytom bodkovanej škvrnitosti na listoch a neskôr na hlávkach.
• Fómová hniloba: Sa prejavuje vo forme takzvanej „čiernej nohy“, čo je odhnívanie stoniek a následne celých hlávok v skladoch.
• Bakteriálna mäkká hniloba a hnedá bakterióza kapustovitých: Sú bakteriózy, ktoré sa vyskytujú pri kapuste.

Škodcovia kapusty

• Kapustové mušky (Delia radicum): Larvy týchto múch poškodzujú korene kapusty, čo vedie k zakrpateniu rastlín.
• Vošky (Aphididae): Vošky napádajú listy a môžu oslabiť rastlinu. Všetky vošky majú dve tykadlá a typické je pre nich vylučovanie lepkavej tekutiny známej ako medovica, ktorá priťahuje mravce. Taktiež podporuje vznik plesní na listoch.
• Húsenice mlynárika kapustového (Pieris brassicae): Tieto húsenice spôsobujú veľké poškodenia listov. Mlynárik kladie prvú generáciu vajec na ploty a múry. Prirodzeným nepriateľom húseníc Mlynárika kapustového je lumčík žltonohý.
• Slimáky a slizniaky: Slimáky môžu poškodiť listy a spôsobiť výrazné poškodenie mladých rastlín. Hlavným rozdielom medzi slimákmi a slizniakmi je v ulite. Slizniaky na druhej strane sú bezulitové.
• Skočky (Phyllotreta): Tieto malé lesklé chrobáky sú v záhrade nezameniteľné. Skáču po listoch redkvičky, kalerábu či iných hlúbovín ako blchy. Nemajú radi vodu, ak ich ňou polejete, odskakujú. Na krovkách (krídla chrobákov) majú žlté alebo biele pásiky a na hlave krátke tykadlá, ktoré sú pre nich typickým poznávacím znamením.
• Strapky: Voľným okom až ťažko viditeľné strapky sú štíhle, 1 - 3 mm veľké škodce, ktoré majú krídla, na konci rozstrapkané. Strapky vyciciavajú z pletív rastlinnú šťavu z listov a kvetov.
• Bzdochy: Pod pojmom bzdocha si môžeme predstaviť rôzne druhy škodcov, keďže tento druh pokrýva takmer 40 000 bzdôch. Bzdocha je typická pre svoj zápach. Potravu prijímajú cez bodec, s ktorým vás v prípade potreby aj poštípať.
• Medvedík obyčajný, štúr alebo krtonôžka: Je každý rokom kvôli menej studeným zimám viac rozšírený.
• Larvy motýľov - mlynárikov: Vyhovuje im suché a teplé počasie, kedy sa rýchlejšie rozmnožujú.
• Blyskáčikov, skočiek a krytonoscov: Dokážu celkom zničiť mladé sadenice, ale aj dozrievajúce hlávky.
• Pochmúrnatka mrkvová: Napadá koreňovú zeleninu v auguste a v septembri.
• Kvetilka kapustová, kvetilka všežravá a plodomorka kapustová: Brokolicu, kapustu, karfiol, reďkovky, pekingskú kapustu a ďalšie rastliny z čeľade kapustovitých zožierajú larvy muchníc.

Prírodné metódy ochrany kapusty

V dnešnej dobe sa čoraz viac záhradkárov usiluje o čo najzdravšie plodiny zo svojej záhrady. Vracia sa k tradičným a prírodným spôsobom ochrany záhonov a stromov, aby sa vyhli škodlivým látkam, ktoré sú dnes neoddeliteľnou súčasťou moderného životného štýlu.

Kombinovaná výsadba

Kapusta dobre prospieva v kombinácii s rastlinami, ktoré odpudzujú škodcov. Výsadba nechtíka, kapucínky a šalvie v blízkosti kapusty pomáha odrádzať škodcov, ako sú vošky a molice. Kôpor je výborný spoločník pre mnohé druhy zeleniny. Oplatí sa ho vysiať ku kapuste, cvikle, brokolici či hrachu. Šalvia účinne odpudzuje mlynárika kapustného - častého škodcu hlúbovin, a nevyhovuje ani slimákom. Niekoľko rastlín zasaďte priamo medzi kapustu, brokolicu alebo karfiol - zabezpečíte im tak prirodzený štít pred neželanými návštevníkmi. Bazalke to s paradajkami ladí nielen v obľúbenom talianskom šaláte Caprese, ale rovnako aj na hriadke.

Pažítka ochráni uhorky - A nielen uhorky, prospešná je aj pre úrodu mrkvy a kapusty. Vysaďte ju husto okolo zeleninových záhonov a nemusíte sa obávať invázie múčnatky ani nebezpečnej sivej plesne.

K paradajkám nasaďte bazalku - Vôňa a biologické látky, vychádzajúce z listov bazalky pôsobia ako prirodzená ochrana pred škodcami a to nielen pre paradajky, ale aj pre uhorky, cibuľu, papriku a kapustovité rastliny. Bazalka odpudzuje vošky a molicovité parazity, ktoré dokážu spoľahlivo zničiť vašu úrodu.

Cesnak a cibuľa sú nepriatelia kapusty a fazule.

Šalát a špenát uvoľňujú do svojho okolia látky, ktoré stimulujú rast koreňov iných rastlín a zároveň týmito látkami obohacujú pôdu.

Repa je dobrou susedkou takmer pre všetky druhy zeleniny.

Medovka, tymián, nechtík a bazalka spoľahlivo ochránia petržlen a fazuľu pred škodcami.

Cibuľa a cesnak chránia susedov pred hubovými chorobami (okrem fazule, hrachu a kapusty).

Mrkva a cibuľa sú dobrí susedia, mrkva chráni cibuľu a cibuľa odháňa od mrkvy muchy a škodcov.

Princíp troch sestier: Kukurica, fazuľa a tekvica si navzájom pomáhajú.

Šalvia proti mynárikovi kapustovému - Táto užitočná bylinka odpudzuje dotieravého motýľa lepšie, ako chemické prostriedky a postreky. Nasaďte ju do blízkosti zeleninových záhonov a okrem liečivého šalviového čaju budete mať pokoj aj s lietajúcim príživníkom.

Kapusta a zeler spolu lepšie odolávajú škodcom a chorobám. Zeler odháňa molice, ktoré napadajú kapustu - je dobré vysadiť ho medzi hlávky kapusty.

Do skleníka dajte kapucínku: Táto roztomilá rastlinka je vynikajúcim bojovníkom proti slizniakom - slimákom, ktoré spoľahlivo zničia našu úrodu. Okrem toho odpudzuje aj vošky a molice a preto by nemala chýbať vo vašom skleníku.

Levanduľa ochráni ruže - nasaďte levanduľu okolo záhonu ruží. Nielen levanduľa, ale aj cesnak je veľký kamarát ruží. Cesnak odpudzuje škodcov a vošky, ktoré zvyknú napádať práve ruže. Ak cesnak pestujete v blízkosti ruží, škodcovia sa budú držať bokom, pretože vôňa cesnaku ich odpudzuje už z diaľky. Hoci cesnak nevonia priam najvábnejšie, v skutočnosti dokážu urobiť pre ruže ďalšiu skvelú službu. Podčiarkuje a zvýrazňuje ich vôňu. Ruže teda vďaka nemu voňajú výraznejšie a krajšie.

Petúnky k zelenine - Tieto kvietky nás tešia na balkónoch či terás a okrem potešenia pre oko, ich môžete skvele zužitkovať aj pre vašu záhradu. Zasaďte ich do blízkosti paradajok, papriky či fazule. Tieto dve rastliny radi nažívajú v susedstve.

Aksamietnica odpudzuje parazity, ktoré napádajú melóny a tekvice a spôsobujú, že nedokážu narásť a začnú hniť a chradnúť skôr ako dozrejú. Aksamietnica je na rozdiel od ostatných kvetov známa svojou špecifickou vôňou, alebo skôr zápachom, ktorý nevonia ľuďom a je veľmi nepríjemný aj pre vošky. Tieto zapáchajúce rastliny sú nenáročné na starostlivosť, ale je potrebné zvyknúť si na ich zvláštnu arómu.

Rozmarín produkuje do okolia silice, ktoré hmyz a škodcovia cítia už z diaľky. Vytvára hustú pokrývku pôdy, cez ktorú neprenikne škodlivý hmyz, ktorý sa chce dostať k brokolici.

Kapucínka hmyz neodpudzuje, ale naopak priťahuje.

Kukurica a slnečnica chráni nižších susedov pred vetrom a ostrým slnkom. Vytvárajú vhodnú mikroklímu pre nízke plodiny.

Uhorky a kôpor - uhorky budú rodiť viac a dlhšie, ak priamo do záhonu vysadíte kôpor. Kôpor rovnako dobre poslúži ak kapuste.

Reďkovky je dobré vysiať tam, kde neskôr bude cuketa a tekvica. Redkovka im pripraví ideálne podmienky.

Fazuli sa nedarí blízko paradajok a uhoriek.

Nesaďte k sebe nahusto druhy rovnakej výšky, budú sa okrádať o svetlo

Uhorky a kôpor sú výborní susedia.

Bylinné výluhy

Bylinné výluhy z rastlín, ako sú cesnak, žihľava a púpava, sú účinné prírodné spôsoby na ochranu kapusty pred škodcami a chorobami. Tieto byliny obsahujú látky, ktoré odpudzujú hmyz a podporujú odolnosť rastlín proti plesňovým ochoreniam.

Cesnakový výluh: Rozdrvte 10 strúčikov cesnaku a zalejte ich 1 litrom vody.

Žihľavový výluh: Namočte 1 kg čerstvej žihľavy do 10 litrov vody na 24 hodín.

Mliečne sérum; Brezový decht; Mydlový roztok; Palina a iné rastliny.

Sérum sa aplikuje nie viac ako trikrát za sezónu a účinok po postreku je okamžite viditeľný - zelenina rýchlo rastie a hmyz odchádza po prvom zákroku. Postrek sa uskutočňuje pomocou nezriedenej napnutej kvapaliny. Sérum sa tiež používa ako vrchný dresing na kapustu;

Rameno čerstvého paliny rozmiestnenej v niekoľkých vetvách medzi radmi zachráni úrodu pred škodcami, ale nemali by ste zabudnúť pravidelne nahradiť sušené paliny čerstvým palinou. Odvar je vyrobený z paliny.

Približne jeden a pol kilogramu bylín sa naseká priamo v vedre, potom sa naleje 12 litrov vody a odoberie sa na 2 dni. Potom sa zmes varí 30 minút, prefiltruje sa, doplní sa vodou, dvakrát sa získa objem a zelenina sa postrekom ochladeným zložením;

Ak použijete roztok 3-4 krát za sezónu, bylina z lastovičiek pomôže zachovať úrodu. Aby ste to dosiahli, asi pol kilogramu trávy, jemne nasekanej nožom, vylejte 1,5 litra vody a zmes vyberte na tri dni. Silný koncentrát sa používa bez riedenia ihneď po namáhaní;

Nastrúhajte pol baru prírodného pracieho mydla jemne, nalejte 5 litrov teplej vody a posypte rastlinami. Mydlo sa často kombinuje s roztokmi s inými zložkami, napríklad s éterickými olejmi mäty alebo paliny. Brezový decht sa dobre rozpúšťa v mydlovom roztoku;

Obyčajná jemne nasekaná cibuľka repy (20 g) alebo horná oranžová šupina ľalie (asi 6-7 g) sa vylejú do litra studenej vody a naplnia sa 6 až 8 hodín do utesnenej nádoby, po ktorej sa kvapalina môže použiť na boj proti škodcom kapusty;

0,5 šálky nahrubo nasekanej papriky by sa malo napariť vriacou vodou (1 liter) a variť jednu hodinu pod vekom na miernom ohni. Potom sa vývar naplní najmenej jeden deň, potom sa prefiltruje a môžete začať postrekovať. Ak je veľa hmyzu, odporúča sa zvýšiť vlastnosti infúzie korenia pridaním 2-3 čajových lyžičiek pracieho prášku.

Mal by sa poznamenať, že sérové a mydlové roztoky, ako repelenty na všeobecné použitie, majú malý vplyv na slimáky a slimáky prítomné v záhrade.

Bioagens

Skvelo proti nim funguje použitie bioagensov - prirodzených nepriateľov. Ide napríklad o vajíčkového parazitoida Trichogramma evanescens, larválneho parazitoida Cotesia glomerata či parazitoida kukiel Pteromalus puparum. Prirodzeným nepriateľom húseníc Mlynárika kapustového je lumčík žltonohý.

Mechanické zábrany

Ďalšou možnosťou je používanie zakrývacích netkaných textílií ako mechanických zábran, aspoň v období najsilnejších náletov škodcov. Ohrozené plodiny môžete pred náletom skočiek ochrániť aj mechanicky - rastlinám vyrobte tunel z bielej netkanej textílie.

Lepové doštičky

Môžeme používať aj žlté a modré lepové doštičky na zachytenie prvých príletov a ako signalizáciu pre ďalšie opatrenia. Bio-ochranou proti skočkám sú taktiež žlté lepové doštičky - účinné sú rovnako na signalizáciu ako aj na priamu ochranu. Tie odporúčame nastražiť už v apríli.

Ďalšie tipy

Pravidelné pridávanie kompostu alebo organických hnojív zlepšuje štruktúru pôdy a poskytuje kapuste potrebné živiny. Ak nechcete zvoliť chemický postrek, vyskúšať môžete aj pomoc rastlín. Ten ničí húsenice škodlivých motýľov. Odstráňte vošky mechanicky. Všeobecnou pomocou a prevenciou pred škodcami je nimbový olej. Nimbový olej zmiešajte s vodou a s jemným saponátom. Môžete ich pozbierať, vytvoriť tzv. pasce na slimáky. Zoberte si misku, odporúčame hlbšiu, napríklad od zmrzliny. Miske vykopte jamu tak, aby bola zarovno so zemou. Pasca sa dá vytvoriť aj s plastovou fľašou. Z každej strany vystrihnite dvierka, aby nimi slimáky mohli pohodlne prejsť. Používajte jemnú sieťovinu. Sieť sa musí inštalovať ihneď po zasiatí plodiny. Dole ju dávame len v prípade odstraňovania buriny alebo pri zbere. Dôkladne vytrieďte záhradný odpad (najmä kapustovitých burín) a len odporúčané zvyšky používajte v komposte. Ďalším odporúčaním je prerýľovanie.

Chemická ochrana kapusty

Ošetrenie porastu chemickými prípravkami povolenými do kapustovín a registrovanými proti larvám motýľov sa odporúča až v prípade, že výskyt húseníc spozorujete na viac než 10 percentách rastlín kapusty alebo na 5 percentách rastlín karfiolu. Platí to však len v prípade, že môžete hodnotiť 50 rastlín, čo v záhradách nebýva obvyklé. Niektorí odborníci preto odporúčajú aplikáciu ochranného prípravku vtedy, keď zistíte v priemere jednu húsenicu na rastlinu.

Účinné postreky Karate zeon 5 CS. Tie sú kategoricky niekde medzi vyhranenou biologickou alebo citlivejšou chemickou ochranou. Pre rýchle obnovenie ekologickej rovnováhy na akejkoľvek záhradnej alebo lesnej ploche sa používajú karbamátové zlúčeniny. Obsahuje ich aj Primor 50 wg, je navyše translokovaný a pôsobí hĺbkovo. Calypso 480 sc. Ten je obohatený o novú látku thiacloprid zo skupiny chloronicotinilov a zachováva si dobré ekotoxologické parametre.

Autorizované insekticídy Pyrinex 25 CS, Steward, Karate Zeon 5 CS aj v kŕmnej kapuste, Spintor, Decis EW 50, Delta EW 50, Vaztak 10 EC. Všetky uvedené prípravky účinkujú aj na húsenice mlynárika kapustového (Pieris brasicae). Na začiatku liahnutia húseníc sú navyše povolené prípravky na báze bacillus thurigiensis ssp. Kurstaki Biobit WP a Biobit XL, ktoré pôsobia požerovo a kontaktný prípravok Dimilin 48 SC.

Autorizovaný je proti nemu Steward a Vaztak 10 EC, ktoré zároveň účinkujú na všetky voľne požierajúce húsenice ako je mora gama (Autographa gama).

Konkrétne proti týmto húseničkám je autorizovaný Steward a všeobecne proti húseniciam Vaztak 10 EC.

Z chemických prípravkov boli autorizované Biobit WP pri teplote nad 15°C max.4-x za sezónu a Spintor max. 2-x za sezónu. Ošetrovať treba na začiatku liahnutia húseníc.

V paprike, uhorkách a tekvicovej zelenine je do 30.6.2013 povolený Omite 30 WP, jeho predaj skončil 30.6.2012.

V tekvicovej zelenine je odporúčaný na prevenciu napadnutia roztočcami, hubami a hmyzom pomarančový olej s bórom pod obchodným názvom PREV-B2.

Autorizované sú do uhoriek a papriky Vertimec 018 EC, do uhoriek, papriky, rajčiakov a baklažánu Spintor, do semenných porastov kapustovej zeleniny Vaztak 10 EC, len pred výsadbou je na sadenice uhoriek, papriky a rajčiakov povolený Dursban 480 EC, do cibule v poľných podmienkach má rozšírený rozsah použitia Decis EW 50, Spintor a do všetkej cibule Pyrinex 48 EC, v špargli na produkčné porasty je povolený proti strapkám Karate Zeon 5 SC a Istroekol (max.5-x).

Pre množstvo prípravkov povolených proti tomuto škodcovi, nebudem ich menovať, rovnako ako nebudem menovať prípravky proti voškám na zelenine.

K problematickým škodcom v teplom a suchom lete patrí aj roztočec chmeľový (Tetranychus urticae) takmer na každej zelenine.

V uhorkách a paprike je proti nemu povolený Vertimec 018 EC.

Pri oboch druhoch húseníc sa za kritické číslo považuje 5 znášok vajíčok alebo 20 veľkých prípadne 100 malých húseníc na 100 rastlinách.

Na neskorej kapustovej zelenine môže škodiť tretia generácia kvetárky kapustovej (Delia brassicae).

Chemická ochrana nie je žiadna, sledovať výlet múch jednotlivých generácií možno na biele lepové dosky.

Na nových výsadbách zeleniny, ale aj na ostatných porastoch v suchom počasí škodia skočky (Phyllotreta spp.).

Preto ochrana proti plesni zemiakovej na zemiakoch a rajčiakoch, plesni cibuľovej na cibuli, plesni uhorkovej na tekvicovej zelenine je aktuálna hlavne na pravidelne zavlažovaných porastoch.

V súčasnosti je povolený jeden meďnatý prípravok, a to Kuprikol 50.

Let druhej generácie obaľovača jablčného pokračuje s malou intenzitou. Aktivitu a párenie motýľov znižujú vysoké denné i večerné a nočné teploty. Presný termín ochrany nie je stále možné stanoviť, pre najjužnejšie oblasti Slovenska sa predpokladá koncom 29. týždňa.

Zber a skladovanie kapusty

Zber: Skoré a poloskoré odrody zbierame postupne podľa potreby, najlepšie s niekoľkými krycími listami, aby sa hlávky nepotláčali.

Tekvicovú zeleninu - uhorky, cukety, patizóny a časť melónov už máme pozberané. Rovnako jarné druhy šalátov. Zberáme plodovú zeleninu a na poliach zostáva koreňová zelenina a cibuľoviny.

Termín zberu sa riadi vegetačným obdobím od výsadby. Štandardne prebieha zber odrezaním hlávky na poli, ale je možné tiež vytiahnutie aj s koreňovým balom na prípadné uskladnenie v debničkách v pivnici. V prípade zdravého porastu môžeme nechať hlúby s koreňmi rozložiť v pôde alebo kompostovať, ale ak sme sa stretli s akoukoľvek chorobou, je lepšie ich odstránenie a likvidácia mimo pozemku a mimo kompostu.

Riešenie problémov

Prečo kapusta žltne a má sivý povlak na spodku listov? Ide o plesňové ochorenie (Peronospora brassicae).

Rastlina zakrpatie a listy vädnú - môže ísť o hnilobu? Áno, koreňová hniloba často spôsobuje tieto príznaky.

Na listoch sú diery a vidím húsenice - čo s tým? Ide o húsenice mlynárika kapustového.

Čo spôsobuje, že mladé rastliny kapusty chradnú? Môže ísť o napadnutie larvami kapustovej mušky.

V lete sa škodcom mimoriadne darí, pretože vysoké teploty a zvýšená vlhkosť vytvárajú ideálne podmienky na ich rozmnožovanie. Mlynárik kapustový má 2-3 generácie ročne a jeho húsenice dokážu zničiť úrodu kapusty, karfiolu či kalerábu. Jedna samička nakladie až 200 vajíčok, z ktorých sa liahnu žltozelené húsenice s čiernymi škvrnami.

Vošky sú drobný hmyz, ktorý sa rýchlo rozmnožuje a oslabuje mladé výhonky rastlín. Môžeme ich odstrániť prúdom vody alebo ručne, no pri väčšom výskyte je vhodné použiť bio postreky Rock Effect, Novaferm Orion či Neemazal.

Pásavka zemiaková sa živí listami zemiakov a ďalších plodín, pričom dokáže rýchlo zlikvidovať celý porast.

Molice sa živia rastlinnými šťavami a oslabujú rastliny. Účinná je kombinácia žltých lepových pásov a bio postrekov Forestina Biool, Novaferm Orion a Rock Effect.

Slizniaky spoznáme podľa obžraných listov. Účinné sú návnady Zdravá záhrada proti slimákom alebo Floraservis Ferrimax.

Skočky napádajú kapustovú zeleninu.

Kvetárka kapustová (Delia brassicae) patrí medzi najvýznamnejších škodcov hlúbovín. Je to asi 6 mm veľká, sivohnedá mucha, ktorej belavé, beznohé larvy ohlodávajú korene rôznych druhov kapustovej zeleniny. Napadnuté rastliny zaostávajú v raste, neskôr žltnú, vädnú a odumierajú, pričom sa dajú z pôdy ľahko vytiahnuť. Okrem hlúbovín sa zavrtávajú aj do buľvičiek reďkovky, ktoré sú potom nekonzumovateľné. Kvetárka kapustová máva za rok 2 alebo 3 generácie. Jarná generácia múch sa rojí v apríli a v máji, letná koncom júna a v júli a jesenná v septembri a v októbri. Samičky kladú vajíčka ku koreňovým krčkom mladých hlúbovín v menších skupinách.

Slizniakom a slimákom sa darí vo vlhkých podmienkach, preto sa s nimi častejšie stretávame v rokoch bohatých na zrážky. Ukrývajú sa na vlhkých a trvale zatienených miestach, ktoré im slúžia aj na prezimovanie. Z týchto úkrytov potom na jar putujú za potravou. Najradšej konzumujú listy kapustovej zeleniny a šalátu, korene mrkvy, hľuzy zemiakov, plody jahôd a často sa zavŕtajú aj do opadaného ovocia. Veľkosť dospelcov je asi 6 -10 mm. Majú lesklo čiernou hlavu, hruď je žltočervená s čiernymi škvrnami na chrbte, zadoček je žltý až červenožltý. Krídla sú dymovo zafarbená s čiernym okrajom. Kvasený je asi 18 mm dlhá, na začiatku sivasto až šedozelě sfarbená, neskôr takmer čierna, na bokoch s dvoma pozdĺžnymi žltkastými prúžkami. Kukla je asi 7 - 11 mm dlhá, skrytá v kokónu v pôde. V pôde prezimujú plne vyvinuté husenice alebo kukly. Počas mája sa liahnu dospelé. Samičky kladú vajíčka do listových pletív kapustovitých rastlín. Husenice poškodzujú požerom listy a neskôr sa kuklia v pôde. Počas roka majú 2 - 3 generácie.

Mora kapustová (Mamestra brassicae) je motýľ z čeľade morovitých, hojná v stepných oblastiach, kde sa vyskytuje najmä na zeleninových poliach a v záhradách. Máva 2-3 generácie, v horských oblastiach jednu generáciu za rok. Motýle prvej generácie sa objavujú v máji až júni a posledné motýle v septembri. Sú 20 mm dlhé, popolavohnedé. Samice kladú po 20-30 vajíčok na spodnú stranu listu. Po 10 až 15 dňoch sa liahnu húsenice. Húsenica mory kapustovej je lysá a má tri páry hruhných nôh a päť párov bruškových panôžok. Húsenice žerú v hlávkach a znečisťujú ich svojimi výlučkami. Vytvárajú nepravidelné otvory a chodbičky medzi listami. Žijú na rozličných rastlinách a môžu škodiť na kapuste, repe a iných plodinách obhrýzaním listov a znečisťovaním trusom. Húsenica je dlhá 40 mm zelená neskôr hnedá.Po piatich zvliekaniach, čo trvá asi dva mesiace sa húsenica zahrabe do povrchových vrstiev pôdy a kuklí.

Mlynárik kapustový (Pieris brassicae) sa vyskytuje na obilných aj zeleninových poliach. Patrí k najhojnejším druhom denných motýľov a zároveň medzi najnebezpečnejších škodcov hlúbovín, v niektorých rokoch dokonca dochádza k jeho premnoženiu. Máva dva až tri generácie do roka. Dospelé motýle sú biele so žltkastým nádychom. Vrchol predných krídel majú obrúbený širokou čiernou kosákovitou škvrnou, zadné krídla na vonkajšej tretine majú tmavú škvrnu, samičky okrem toho i na predných krídlach dve okrúhle čierne škvrny. Tomuto nerovnakému sfarbeniu pohlavia hovoríme sexuálny dichroizmus. Škodca prezimuje vo forme zelenkastej kukly bez zámotku na rozličných chránených miestach, napr. na kôre stromov, plotoch a pod. Vyliahnuté motýle lietajú úž v máji a po spárení kladú vajíčka v skupinách po 20-50 na spodnú stranu listov hostiteľských rastlín. Pôvodné hostiteľské rastliny húseníc sú z čeľade kapustovitých napr. horčica, ohnica najmä však kapusta. Asi za mesiac sa kuklia na rastlinách, ale aj na múroch a plotoch. Kukla je k podkladu prichytená výbežkom na konci brucha (kremaster) a opaskom z niekoľkých hodvábnych vlákien. Kuklové štádium prvej generácie trvá 10-15 dní. Motýle druhej generácie kladú vajíčka na hlúbovú zeleninu, na ktorej potom vyliahnuté húsenice žerú na spodnej strane listov a môžu spôsobiť až holožer.

Skočky sú drobné chrobáky so silno vyvinutým tretím párom končatín prispôsobeným na skákanie. Sú väčšinou tmavo sfarbené a niektoré druhy majú krovky zdobené žltými pozdĺžnymi pásikmi. Škodia tým, že v listoch mladých rastlín vyhlodávajú okienka alebo drobné dierky. Pri silnejšom výskyte skočiek môže dôjsť k citeľnému poškodeniu mladých rastlín. Ich škodlivosť zvyšuje suché a teplé počasie. Hlúboviny poškodzuje niekoľko druhov skočiek.

Na hlúbovinách škodí voška kapustová (Brevicoryne brassicae), ktorá je na rozdiel od väčšiny listových vošiek jednohostiteľská. Celý rok totiž škodí na kapustovej zelenine alebo na repke a na rastlinách z čeľade kapustovitých vo forme vajíčok aj prezimuje. Škodí cicaním rastlinných štiav a keďže vytvára na napadnutých rastlinách obrovské kolónie, dokáže rastliny citeľne oslabiť. Na mladých rastlinách poškodzuje srdiečkové listy, ktoré sa lyžicovite deformujú.

Padanie vzchádzajúcich rastlín býva častou príčinou neúspechu pri predpestovaní rôznych druhov zelenín, ale aj okrasných rastlín. Napriek tomu, že sa na ňom podieľa viacero mikroorganizmov, jedná sa o komplexné ochorenie. Jeho vznik totiž výrazne ovplyvňujú pestovateľské podmienky, ktoré dokážu vzchádzajúcim rastlinám pestovatelia zapezpečiť najmä v bytových podmienkach a ktoré vlastne podporujú alebo naopak oslabujú životaschopnosť a odolnosť vzchádzajúcich rastlín. Základným predpokladom úspešného dopestovania mladých zeleninových alebo kvetinových sadeníc je zabezpečenie čo najoptimálnejších podmienok, z ktorých najväčší význam majú svetlo, teplota a voda a ich vzájomná vyváženosť. Treba pritom vychádzať aj z nárokov jednotlivých druhov zelenín a kvetín. V každom prípade sa snažme výsevy umiestniť na najsvetlejšie miesta v byte a teplotu v miestnosti regulovať tak, aby sa pri slabej intenzite svetla rastliny nevyťahovali. Opatrne treba narábať aj s vodou. Vlhkosť zeminy treba pravidelne kontrolovať a nenechať ju úplne vysušiť, ale nesmie sa ani premokriť. Tu treba spomenúť aj potrebu drenáže vo výsevných nádobách, aby bola zemina dostatočne vzdušná. Na výsevy by sme mali použiť vždy čerstvú zeminu, nie príliš bohatú na živiny, pretože mladé rastliny nepotrebujú veľa živín. Naopak, zasolenie (prehnojenie) pôdy môže mať za následok poškodenie koreňov, cez ktoré pôdne mikroorganizmy ľahko preniknú do mladých rastlín. Popri všestrannej strarostlivosti môžeme výsevy zelenín a kvetín preventívne ošetriť po sejbe formou zálievky prípravkom Previcur 607 SL.

Všeobecne na zabránenie šírenia škodcov na poľnej zelenine platí odvoz a zaorávanie pozberových zvyškov, striedanie plodín, dodržiavanie izolačných vzdialeností, odburiňovanie polí, správna výživa zeleniny a starostlivosť o porasty.

tags: #mozem #striekat #kapustu #decisomza #slnecneho #pocasia