Jesenné ovocie je perfektným zdrojom potrebných vitamínov a zároveň môže slúžiť ako príprava chutných trvanlivých pokrmov, ktorými si pripomenieme teplé dni počas chladných zimných večerov.
Bohatstvo jesenných plodov
Jeseň má svoju nezameniteľnú chuť. Na tanieri sa objavujú tekvice, kapusta, orechy a jablká, ktoré patria medzi typické jesenné chute. Trhy hýria farbami, v kuchyni vonia škorica a v lese sa ešte stále dajú nájsť posledné huby. Jesenné ovocie a zelenina sú nielen čerstvé, ale aj plné vitamínov a minerálov, ktoré telo potrebuje, keď sa ochladí. Práve na jeseň je ideálny čas doplniť si zásoby živín prirodzenou cestou, teda zo surovín, ktoré dozrievajú práve teraz a majú vrcholiacu sezónu. Október je mesiac, keď je sezóna na vrchole sily. Jesenná zelenina dozrieva do posledných farieb a chutí, ovocné stromy sú obsypané plodmi. Toto obdobie praje vareniu z čerstvých surovín.
Jesenné mesiace sú typické práve zberom a spracovaním bohatej úrody, o ktorú sme sa starali počas leta. Nemusíte chodiť do obchodu, aby ste si kúpili všemožné druhy ovocia a zeleniny. Tie sezónne sú najlepšou voľbou, pretože vám poskytnú veľké množstvo prospešných látok.
Jeseň patrí v našich záhradách medzi najpestrejšie a najbohatšie obdobia. Príroda sa sfarbuje, úroda dozrieva a záhradkári sa tešia na bohatý zber. Ako si však radosť z úrody uchovať čo najdlhšie? Jesenné ovocie je ideálne na okamžitú konzumáciu, ale aj na postupné spracovanie - sušenie, zaváranie či uskladnenie na zimu.
Typické jesenné ovocie a jeho benefity
Jablká - hviezdy jesennej úrody
Jablko je typickým zástupcom jesenného ovocia v slovenských záhradách. Vďaka širokému spektru odrôd si každý príde na svoje. Jablká sú typickou jesennou plodinou a zároveň ovocím, ktoré ponúka najviac kultivarov. Odrody jabĺk sú ľahko dostupné, nehovoriac o pozitívnych vplyvoch na naše zdravie. Jablká môžeme pestovať v podobe niekoľkých kultivaroch. Pri výbere vhodného druhu jablone rozlišujeme medzi druhmi, ktoré sú určené na okamžitú konzumáciu a medzi tými, ktoré môžeme dlhodobo skladovať. Zrelé jablko spoznáte podľa stopky, ktorá sa ľahko uvoľní. Na skladovanie sú ideálne chladné, tmavé priestory s dobrým prúdením vzduchu. Optimálna teplota je okolo 2 - 5 °C. Jablko hydratuje, rovnako ako čistí pokožku. Pravidelný príjem jabĺk odstraňuje jemné vrásky a udržuje pokožku vypnutú. Skvelý zdroj vitamínov B2, C a E, medi a draslíka. Privoňať k jablkovému koláču alebo k hrnčeku pariaceho sa horúceho jablkového čaju je ako ocitnúť sa na chvíľu v detstve.
Hrušky - načasovanie zberu je rozhodujúce
Hrušky patria medzi najobľúbenejšie jesenné ovocie, hneď po jablkách. Pre mnohých sú dokonca chutnejšie a často im dávajú prednosť pred jablkami. Hrušky sú ďalším jesenným ovocím, ktoré okrem chutného dopĺňania vitamínov sú úžasnou plodinou pre zaváranie či výrobu džemov. Kultivary hrušiek sa menia nie len v závislosti od chuti a farby plodu, ale aj od zberu úrody. Úrody niektorých kultivarov môžeme zbierať už koncom augusta, na iné si počkáme do polovice mesiaca októbra. Medzi najznámejšie odrody patrí hruška Boscova fľaška, špecifická svojim tvarom a sladkosťou, Madamé Verté, ktorá je vhodná pre milovníkov sladkých odrôd. Aromatickosť a krepovitosť charakterizuje odrodu tzv. Williamsova a odroda Beta, ktoré patria medzi najrozšírenejšie svojho druhu. Hrušky sa spravidla zbierajú mierne nedozreté, pretože dozrievajú dodatočne. Plod by sa mal dať ľahko odtrhnúť a mať jemne žltú farbu. Ak je dužina tvrdšia, nevadí - zmäkne postupne. Teplota pre skladovanie by sa mala pohybovať medzi 1 - 3 °C. Skladujte ich v jednej vrstve, nie na sebe, najlepšie v drevených debničkách. Hrušky sa z hľadiska potravinovej alergie považujú za bezpečné ovocie. Nachádza sa v nich špeciálny antioxidant glutatión, ktorý spolu s draslíkom chráni pred vysokým krvným tlakom. Sú ideálne na udržiavanie optimálnej hmotnosti. Hrušky obsahujú antioxidanty a vitamín C, ktoré sú prospešné pre stimuláciu produkcie bielych krviniek.
Slivky - ideálne na lekváre aj sušenie
Či už ste priaznivcom pálenky, kysnutých ovocných buchiet alebo domáceho koláča, slivky majú v jesennej úrode svoje čestné miesto. Na trhoch sa objavuje typické jesenné ovocie ako slivky alebo hroznové víno. Stromy v sadoch sú tiež obsypané slivkami a hruškami. Zrelé slivky majú sýtu fialovú farbu a dužina sa ľahko oddeľuje od kôstky. Čerstvé slivky v chlade vydržia iba pár dní. Najvhodnejšie je ich bezprostredne konzumovať alebo spracovať - sušiť, zavárať či mraziť. Slivky a ringloty - najchutnejšie sú, keď prejdú „presvitaním slnka“, keď sa cukry koncentrujú. Ideálne na lekváre, koláče aj sušenie.
Hrozno
Hrozno je priamo spojené s výrobou vína a s jeho predošlým spracovaním. Rovnako ako v prípade jabĺk, aj hrozno disponuje rôznymi druhmi, a to hrozno určené pre spracovanie vína alebo hrozno stolové, určené pre priamu konzumáciu. Hrozno ponúka aj zdravotné benefity, ktoré vplývajú na celý organizmus. Pri hrozne sledujte sladkosť a mäkké semienka. Zberajte za sucha a strapce odstrihujte nožnicami, aby ste zachovali krehkú šupku a jemný ojín. Výborne sa hodia na mrazenie po menších porciách alebo do domácich dezertov.
Jarabiny - vitamínová bomba
Jarabiny patria medzi najviac opomínané plodiny, ktoré môžeme v záhradách nájsť. Plody sú zrelé, keď získajú sýtu oranžovú až červenú farbu a začínajú mäknúť. Surové plody sú horkasté, a preto ich záhradkári často nechávajú ako potravu pre vtáctvo. Šípky s jarabinami sa najlepšie zbierajú za sucha - premenia sa na voňavé sirupy, čaje či džemy, ktoré posilnia imunitu a prinesú do zimy kúsok jesenného slnka.
Jesenná zelenina: Koreňové poklady a iné
Jesenná zelenina je plná chuti, výživy a farieb. September patrí mrkve, petržlenu, zeleru a červenej repe, október zas kapuste, kelu a kučeravému kelu, zatiaľ čo s prvými mrazíkmi získavajú jemnú sladkosť pór a ružičkový kel.
Tekvice a tykve: Kráľovné jesenných plodov
Tekvice sú základom mnohých jedál, najmä prívarkov a polievok, no často ju pripravujeme aj nasladko v podobe koláčov. Tekvice a tykve právom vládnu jesennej kuchyni, sú krásne, výživné a nesmierne univerzálne. Patria medzi ne obľúbené druhy ako Hokkaido, maslová, muškátová či špagetová tekvica, z ktorých možno vykúzliť polievky, pyré, rizotá aj dezerty. Zbierajte ich ešte pred prvými mrazíkmi, keď má šupka sýtu farbu a stopka začína drevnatieť. Po zbere ich nechajte niekoľko dní doschnúť v teple a suchu, aby sa spevnila šupka, a potom ich uložte na chladné, vzdušné miesto. Každá tekvica má svoju osobnosť - Hokkaido netreba lúpať a po upečení získa jemne orieškovú chuť, maslová tekvica vyniká krémovou textúrou a je ideálna do polievok či rizota, muškátová zaujme sladkou vôňou aj plnou chuťou a špagetová tekvica po upečení vytvára vláknitú dužinu pripomínajúcu špagety, perfektnú zdravú alternatívu k cestovinám. Tekvice jednoducho k jeseni patria, sýtymi farbami aj chuťou dokážu zahriať telo aj dušu. Oranžová dužina je bohatá na betakarotén. Malá miska muškátovej tekvice obsahuje až 1,3-násobok dennej potreby tohto antioxidantu. Z molekuly betakaroténu vzniknú dve molekuly vitamínu A, ktorý potrebujete pre silnú imunitu a zdravú pokožku. Dužina obsahuje aj antioxidanty luteín, zeaxantín a kryptoxantín, ktoré sú dôležité pre zrak. Tekvica vyplavuje z organizmu škodliviny, reguluje hospodárenie organizmu s vodou a pomáha zmenšovať tukové vankúšiky. Tekvica je priateľské jedlo, pretože jej môžete konzumovať viac ako iné zdroje sacharidov. Ešte bohatšie na biologicky aktívne nutričné látky sú tekvicové jadierka. Až 45% ich obsahu tvoria kvalitné nenasýtené kyseliny, potrebné na dýchanie buniek, regeneráciu bunkových stien, transport cholesterolu a fyziologicky dobrú činnosť žliaz. Správne uskladnené v chladných, suchých a dobre vetraných priestoroch, vám zimné odrody tekvice vydržia minimálne mesiac, možno aj dlhšie.
Koreňová zelenina
Koreňová zelenina premení vývar na liek proti jesennej únave. Koreňová zelenina chutí najlepšie v chlade - na jeseň rastliny ukladajú zásoby a s klesajúcou teplotou stúpa obsah cukrov, čo zabezpečuje plnšiu chuť aj lepšiu trvanlivosť. Mrkva, petržlen, zeler - zbierajte za sucha, vňať skráťte tesne nad krčkom. Vydržia dlho, ak ich uložíte do piesku alebo chladnej pivnice. Červená repa - ideálna je veľkosť dlane, väčšie kusy ľahko drevnatejú. Skvelá na pečenie, šaláty aj kvasenie. V červenej repe sa ukrývajú dva poklady - kremík a betaín. Kremík posilňuje kosti a väzy, zlepšuje pružnosť ciev, ozdravuje vlasy, nechty a pokožku, podporuje regeneráciu organizmu. Betaín podporuje tvorbu svalov a pomáha odbúravať telesný tuk. Dôležitý je obsah rastlinných farbív, antokyánov, zabraňujúcich krehnutiu ciev. Ďalšou prednosťou cvikly je mimoriadne vysoký obsah kyseliny listovej a vlákniny. Listy červenej repy sú tiež jedlé a obsahujú betakarotén, vápnik a železo. Z cvikly sa dá pripraviť svieži šalát.
Kapusta a kel
November je mesiac kapusty, polievok a pečených jedál. Kapusta, kel a zeler dodajú telu vitamíny C a K, ktoré posilnia imunitu. Vďaka nim je jednoduché zistiť, čo jesť na jeseň, aby ste ostali zdraví. V kapuste sa nachádza veľa vlákniny a takmer kompletný zoznam vitamínov a minerálov. Posilňuje imunitu, zmierňuje napätie, nervozitu a stres, zlepšuje odolnosť proti infekciám, upravuje krvný tlak a cholesterol, čistí črevá a udržuje v nich zdravú mikroflóru. Červená kapusta obsahuje navyše selén, ktorý napomáha pri znížení krvného tlaku. Doplní vám vitamíny C a E, draslík, meď a mangán. Kapusta a kel - režte za chladného rána a nechajte preschnúť. Z čerstvých hlávok pripravíte výbornú kyslú kapustu.
Ružičkový kel a pór
Pravdou je, že na ružičkový kel v kuchyni trošku zabúdame a nepatrí práve medzi obľúbené potraviny. Odporúča sa zbierať svetlozelené malé hlavičky. Pred tepelnou úpravou odrežte stonky, ak ste tak už neurobili pri zbere. Pór - znáša mráz a na záhone vydrží až do zimy; s príchodom chladu zjemní chuť.
Huby
Huby patria k najcharakteristickejším darom jesene. Ich zber sa spája s vôňou lesa, tichom po daždi a zemitou chuťou. Huby sú výnimočné svojou štruktúrou aj chuťou. Neobsahujú veľa kalórií, no majú cenné minerály, vitamíny skupiny B a stopové prvky, ktoré podporujú imunitu. Sušené, nakladané alebo dusené patria medzi typické jesenné chute, ktoré si môžeme uchovať aj na zimu. Práve huby sú ideálnou voľbou, čo jesť na jeseň, aby ste jedlom podporili obranyschopnosť.
Orechy, semená a ďalšie jesenné plody
Jeseň je obdobím hojnosti, keď príroda ponúka svoje najcennejšie dary - orechy, semená aj drobné plody plné energie a živín.
Orechy sú nevyhnutné pre balanciu zdravého životného štýlu. Mnohí sa domnievajú, že orechy by nemali byť konzumované vďaka zvýšenému objemu tukov. Nemôžeme však zabúdať, že sa jedná o dôležité tuky potrebné pre správnu funkciu organizmu. Rovnako musíme rozlišovať medzi vlašskými a lieskovými orechmi. Orechy sú hlavným zdrojom bielkovín, správnych tukov, stopových prvkov. A pri výprave do prírody si ľahko nazbierate plnú tašku vlašských alebo lieskových orieškov.
Vlašské orechy sú zrelé, keď zelený obal praská a jadro vonia po orechoch; po zbere ich nechajte preschnúť a skladujte v suchu. Lieskové orechy samy vypadávajú z obalu a pri potrasení jemne „zazvonia“. Tekvicové semienka stačí prepláchnuť, usušiť a krátko opiecť, sú skvelým zdrojom zinku. Slnečnicové jadrá skladujte dosušené v tme a chlade, aby si zachovali chuť aj živiny.
Skladovanie a konzervácia: Ako uchovať jesennú úrodu
Správne skladovanie jesennej úrody je kľúčom k tomu, aby si plody zachovali čerstvosť, chuť aj výživové hodnoty počas celej zimy. Základom je chladné, suché a dobre vetrané miesto, kde nehrozí tvorba plesní ani prehrievanie. Koreňovú zeleninu uchovávajte oddelene od ovocia, pretože etylén, ktorý uvoľňujú napríklad jablká, urýchľuje klíčenie a kazenie zeleniny.
| Plodina | Teplota | Skladovanie |
|---|---|---|
| Jablká | 0-4 °C | Oddelene od zeleniny, v tmavom a mierne vlhkom priestore. |
| Hrušky | 0-2 °C | Zberať menej zrelé a nechať dozrieť v chlade. |
| Mrkva, petržlen | 0-2 °C | Bez vňate, uložiť do piesku alebo perforovaných debien. |
| Červená repa | 0-2 °C | Krátka stopka, nesušiť na slnku, skladovať v chlade. |
| Zemiaky | 4-6 °C | Tma a sucho, pred uložením nechať spevniť šupku v prítmí. |
| Tekvice | 10-14 °C | Suché prostredie, stopkou nahor, vyhnúť sa otlakom. |
| Orechy | do 10 °C | V plátených vreckách alebo pohároch s prístupom vzduchu. |
Pre dlhšiu trvanlivosť možno úrodu aj sušiť, zavárať alebo mraziť, čím si zachováte chuť leta aj do chladných dní.
Ďalšie možnosti konzervácie
Jesennú úrodu možno uchovať mnohými prirodzenými spôsobmi. Kvasenie zo kapusty, repy či mrkvy prospieva tráveniu aj imunite. Mrazenie zachová čerstvosť ovocia - černíc, malín či hrozna, rovnako ako byliniek v olivovom oleji na zimné varenie. Sušenie premení jablká, hrušky, slivky či šípky na sladké chrumkavé maškrty, zatiaľ čo zaváranie dá úrode druhý život v podobe kompótov, pyré a džemov. A muštovanie z jabĺk či hrušiek prinesie chuť leta aj do najchladnejších mesiacov.
Vitamíny a minerály z jesenných plodov
Jesenné ovocie a zelenina sú nielen čerstvé, ale aj plné vitamínov a minerálov, ktoré telo potrebuje, keď sa ochladí. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) odporúča denne skonzumovať päť porcií ovocia a zeleniny. Veľkosť jednej porcie môžete určiť podľa toho, koľko sa vám zmestí do dlane. Počas jesene na vaše telo budú útočiť vírusy a baktérie. Aby mal váš imunitný systém šancu brániť sa, musíte mu dodať dostatok vitamínov a živín.
Vitamín A okrem zraku posilňuje aj imunitný systém. Podporuje krvotvorbu a rast kostí. Tento vitamín má význam pre vývoj spermií, vajíčok a následne aj vývoj plodu. Odporúčaná denná dávka pre tehotné ženy je maximálne 1,2 mg.
Ak sa cítite často unavení a nemôžete spať, je možné, že vám chýbajú vitamíny skupiny B. Imunite prospieva najmä vitamín B6, ktorý tiež pôsobí priaznivo na pamäť a pomáha pri reume. B6 je dôležitý predovšetkým pre získavanie energie z bielkovín. Dostatočné množstvo vitamínu B6 pomáha predchádzať kardiovaskulárnym chorobám.
Za zmienku stojí aj vitamín B9 - kyselina listová, ktorá býva často nedostatková, pretože neznesie vyššiu teplotu a rýchlo sa kuchynskou úpravou ničí. Ako názov napovedá, nachádza sa predovšetkým v listovej zelenine, na jeseň ju nájdeme v ľadovom šaláte, brokolici, kapuste. Kyselina listová hrá kľúčovú úlohu pri krvotvorbe.
Najväčším pomocníkom v posilnení imunity je vitamín C. Vďaka protizápalovým účinkom "céčka" predídete prechladnutiam. Je to silný antioxidant a chráni vaše telo pred voľnými radikálmi.
Vitamín E je dôležitý antioxidant, má pozitívny vplyv na našu obranyschopnosť a zlepšuje kardiovaskulárny systém organizmu, teda znižuje riziko infarktu.
Bez vitamínu K by sme sa nezaobišli. Významne sa podieľa na krvotvorbe, je dôležitý pre zrážanlivosť krvi, pevnosť ciev, kostí, zdravie srdca.
Ovocné kyseliny a enzýmy sa starajú o ďasná, vlasy a nechty.
Bór podporuje mozgovú aktivitu, draslík vyrovnáva tlak a vyplavuje z tukových buniek nadbytočnú tekutinu, ktorá je základom celulitídy.