Šafran: Najdrahšie korenie sveta

Šafran, často označovaný ako „červené zlato“, je jedným z najdrahších korenín na svete. Jeho cena môže dosahovať až 30 000 eur za kilogram, čo ho robí luxusným a vzácnym artiklom. Predpokladá sa, že bol prvýkrát objavený v Grécku v dobe bronzovej. Kvôli jeho notoricky vysokej cene je veľa falošných verzií šafranu. Aby sa znížili náklady, niektorí bezohľadní výrobcovia zmiešajú malé množstvo pravého šafranu s plnivami, ako je svetlica, rastlina bežne pestovaná na olej na varenie alebo nite z kukuričného hodvábu, ktoré sú zafarbené na červeno s potravinárskym farbivom, a predávajú produkt ako šafran. Nenechajte sa odradiť cenou - trocha šafranu je dlhá cesta. Na dodanie hlbokej chuti a farby do všetkých druhov jedál zvyčajne potrebujete iba čajovú lyžičku alebo menej.

Šafran sa získava z kvetov šafranu siateho (Crocus sativus). Každý kvet obsahuje len tri červené blizny, ktoré sa musia ručne zbierať a následne sušiť. Na získanie jedného kilogramu šafranu je potrebné zozbierať približne 150 000 kvetov, čo je časovo náročný a pracný proces. Tento fakt prispieva k jeho vysokej cene. Odkedy šafran rastie od Španielska po Indiu, stal sa kľúčovou zložkou receptov a histórie mnohých kultúr.

História a význam šafranu

História šafranu je bohatá a pestrá. Uctievali si ho už staroveké civilizácie a bol symbolom bohatstva a prepychu. Používal sa v kulinárstve, medicíne, parfumérii a farbiarstve. V súčasnosti je šafran cenený pre svoje jedinečné vlastnosti a široké využitie.

Luxusný už od antiky. Účinky šafranu poznali už antickí Rimania či Gréci, ale aj ďalšie staroveké civilizácie. Sám Zeus podľa príbehov spával na posteli vystlanej jeho fialovými kvetmi, Kleopatra si ich pridávala do kúpeľa a hinduistický boh Krišna si bliznami farbil róbu. Aj keď tieto príbehy majú pôvod v mýtoch a legendách, o význame šafranu čo-to napovedajú.

Šafran na Slovensku a bojnický šafran

Vedeli ste, že šafran siaty sa pestuje aj na Slovensku? Aj keď nie je pestovanie šafranu u nás bežné, existujú farmy, ktoré sa špecializujú na produkciu tohto vzácneho korenia. Jednou z nich je vertikálna farma v Rovinke neďaleko Bratislavy, kde sa šafran pestuje moderným spôsobom v interiéri.

Takzvané kráľovské korenie bolo vzácnou obchodnou komoditou Bojnického panstva, pestovanou podľa dochovaných zmienok od 15. do 18. storočia. V minulosti si ho mohli dovoliť iba bohatí a vznešení ľudia. Bojnické panstvo pestovalo šafran vo svojich šafraniciach (záhrada, pole kde sa pestoval šafran) od 15. do 18. storočia.

Prvá nám známa zmienka o výskyte a zrejme aj o pestovaní šafranu v Bojniciach, pochádza už z roku 1430, kde sa vzácne korenie spomína v donačnej listine rodu Onoffry pre farnosť. V priebehu storočí bol šafran nielen pestovaný, sušený na korenie, ale i vyvážaný. O to sa postarali šafraníci (predajcovia šafranu), ktorí ho predávali a vyvážali až za hranice kráľovstva.

Obnova tradície bojnického šafranu

Kultúrne centrum Bojnice, Mesto Bojnice a OOCR Región Horná Nitra - Bojnice sa rozhodli oživiť dávne povedomie a slávu v pestovaní bojnického šafranu prostredníctvom podujatí, výsadby, ale i novej vizuálnej identity v podobe loga a propagačných predmetov. V auguste v roku 2024 bolo v Bojniciach na rôznych miestach vysadených viac ako 8000 hľúz šafranu pravého. Jeho úlohou je oživiť históriu a pripomenúť si život obyvateľov panstva. Kvitnutím plní dekoratívnu úlohu na prelome jesene a zimy (prvý kvet v roku 2024 vykvitol v druhej polovici októbra a posledný vďaka prajnej teplote v druhej polovici decembra).

Myšlienkou návratu k šafranovej histórii je spájanie obyvateľov mesta, regiónu a kraja, presne ako to robili šafraníci, ktorí počas predaja vzácneho korenia navštevovali rôzne kúty starého kontinentu a tým spájali Bojnice so svetom.

„Toho dobrého je vraj vo svete málo ako vzácneho šafranu. Vysadením šafranu v roku 2024 sa vraciame nielen ku koreniu, ale i k dávnym koreňom našich predkov v Bojniciach, Dubnici a ďalších obciach hornej Nitry (Prievidza, Sučany, Nitrica, …). Kvalitný šafran v minulosti preslávil naše mestečko a tým pomáhal k lepšiemu životu nielen pánom hradu, ale i obyčajným obyvateľov skoro 400 rokov.

Botanické údaje a pestovanie šafranu

Šafran siaty (Crocus sativus) je jesenná cibuľovina, ktorá vnesie do záhrady krásne farebné odtiene. Patrí do čeľade kosatcovitých (Iridaceae). Medzi známe druhy kvitnúce na jeseň patrí okrem šafranu siateho aj Crocus speciosus, šafran banátsky (C. banaticus) a C. kotschyanus. Tieto druhy kvitnú koncom leta a počas jesene (september-október).

Podmienky pestovania

Šafranu sa darí v klimatických podmienkach, ktoré majú horúce, suché letá a chladné jesene. Medzi hlavných výrobcov patrí Irán, Španielsko a India, pričom každý región dodáva tomuto koreniu svoje jedinečné vlastnosti. Dôležité je slnečné stanovisko, dobre priepustná pôda a mierna zálievka.

Šafran siaty - pravý (Crocus sativus) je ľúbivým fialovým kvietkom s výrazne žltými peľnicami a nádherne červeno - oranžovými bliznami (v starej gréčtine pomenované kroké). Červené čnelky - blizny kvetu sa po usušení využívajú ako rovnomenná korenina, patriaca medzi najvzácnejšie a najdrahšie koreniny sveta.

Výsadba cibuliek

Cibule krokusov môžeme sadiť do kvetináčov, pod stromami, na okraje záhonov alebo na skalku. Krókusom vyhovuje ľahšia humózna a dobre prekyprená pôda. Krókusy sú citlivé na premokrenie, ale nesvedčí im ani príliš preschnutá zemina.

Ak sadíte krókusy do kvetináča, dajte na dno kvetináčov zhruba do výšky 4 cm štrk alebo hrubý piesok, na ten potom vrstvíme vhodnú zeminu až po okraj kvetináča. Cibuľky sadíme v kvetináči aj v pôde do hĺbky 8 - 12 cm. Sadíme ich v skupinách po 3 - 5 ks, zhruba 2 cm od seba.

Cibule krokusov sa vysádzajú na jeseň, ideálne 6-8 týždňov pred prvými mrazmi. Cibule vysádzajte do hĺbky 7-10 cm a dodržujte medzi nimi vzdialenosť 8-10 cm.

Starostlivosť o rastliny

Krokusy potrebujú miernu zálievku, najmä počas aktívneho rastu a kvitnutia. Pôda by mala zostať mierne vlhká, no nikdy nie premočená. Po odkvitnutí môžu cibule prejsť do pokojového štádia, a v tomto období už nepotrebujú pravidelnú zálievku.

Krokusy nie sú náročné na hnojenie. Stačí im aplikovať vyvážené hnojivo raz na jar, keď začínajú rásť, aby sa podporil ich rast a kvitnutie.

Rozmnožovanie

Krokusy sa prirodzene rozmnožujú delením cibuliek. Po niekoľkých rokoch môžeš spozorovať, že sa tvoje krokusy rozrástli a vytvorili husté trsy. Po odkvitnutí môžeš cibule rozdeliť a presadiť ich na nové miesto. Niektoré druhy krokusov sa môžu rozmnožovať aj semenami. Ak necháš kvety vytvoriť semená, môžu sa prirodzene šíriť po záhrade.

Zber a spracovanie šafranu

Zber šafranu je starostlivá úloha. Kvety sa zbierajú ručne a stigmy sa starostlivo extrahujú a sušia. Šafran siaty sa vysádza prostredníctvom hľúz - cibuliek v období po „Veľkej Mare“ (15.8. / Nanebovstúpenie Márie). Očarujúce a voňavé kvety sa zo zeme dvíhajú až v období jesennej rovnodennosti po 22. septembri, keď teplota klesne pod 20 ℃.

Najviac roboty je s triedením, šúpanie kvetov trvá naozaj dlho. A to je skutočne drina. Veď na jedno kilo sušeného šafranu treba až 130- či 150-tisíc kvetov. Brigádnici najprv z rastlín oberú kvety, ktoré majú niekoľko častí. Najcennejšie je tzv. červené zlato alebo super negin. Okrem toho je tam žltooranžová časť - na farme ju volajú „béčko“. Aj to je šafran, ale menej kvalitný, nemá toľko aktívnych látok.

Sušenie a triedenie

Po triedení ho ešte treba vysušiť. Po zbere sa šafran suší v certifikovaných priestoroch. Až potom je pripravený na dodanie odberateľom.

Vertikálne pestovanie šafranu. Tajomstvom úspechu je práve moderný, vertikálny spôsob pestovania. Rastliny sa nesadia do zeme, ale ukladajú sa do regálov a tie sú umiestnené zvislo nad sebou, takže vytvárajú sedem poschodí.

Na 1 kg šafranového korenia je potrebné zozbierať okolo 120 000 fialových kvetov šafranu pravého, ktorý zamestná 1 pracovníka na 400 hodín.

Využitie šafranu

Šafran má široké využitie v kuchyni, medicíne a kozmetike. Okrem gastronómie sa šafranové korenie, jeho vôňa a farbivo využívali v lekárstve, liečiteľstve, v móde na zafarbenie tkanín do sýtožlta, v parfumérstve na výrobu voňaviek a olejčekov, v písmomaliarstve, či v mágii, ale aj v ďalších zaujímavých odvetviach.

Kulinárske využitie

Šafran je ozdobou rôznych kuchýň, od španielskych paellas až po indické biryanis. Je hlavnou zložkou perzskej, arabskej a európskej kuchyne, pričom každé jedlo oslavuje jeho jedinečnú chuť.

Chuť šafranu je jemná, ale komplexná, s nádychom medu a mora. Ako korenie zvýrazňuje chuť ingrediencií a dodáva pokrmom hĺbku a bohatosť. Používa sa v sladkých aj slaných jedlách, ako aj v nápojoch a dezertoch.

Je neoddeliteľnou súčasťou španielskej paelly, talianskeho rizota alla Milanese a veľkého množstva pokrmov či dezertov v indickej kuchyni. Využitie nájde v studenej i teplej kuchyni, môžete ho pridať do omáčok, ryže, ale aj k rybám a mäsu.

Obľúbený je tiež šafranový čaj, ktorý si jednoducho pripravíte aj doma: vezmite 3 - 5 čneliek (vláken) šafranu, jemne ich podrvte mažiarom alebo prstami, zalejte 2 decilitrami zovretej vody, nechajte 5 - 10 minút lúhovať, čaj môžete osladiť medom, alebo piť čistý.

Liečivé účinky

Historicky sa šafran používal v tradičnej medicíne pri rôznych ochoreniach. Predpisoval sa pre svoje údajné antidepresívne a tráviace vlastnosti. Najnovší výskum začal odhaľovať potenciálne zdravotné prínosy šafranu. Štúdie naznačujú, že môže mať vlastnosti zlepšujúce náladu a neuroprotektívne vlastnosti.

Šafran je bohatý zdroj karotenoidov. Hlavnými zložkami šafranu sú karotenoidy krocín, pikrokrocín, krocetín či lykopén a zlúčenina safranal, ďalej obsahuje flavonoid kaempferol a stopové množstvá vitamínu C a viacerých minerálov (draslík, horčík, vápnik, zinok, železo). Tento komplex látok mu dáva široké spektrum účinkov na zdravie.

Dva typy silných karotenoidov krocín a krocetín zo šafranu siateho sme využili v prípravku GS Betakarotén Gold.

Šafran je vyhľadávaným pomocníkom v medicíne a to ako tradičnej, tak modernej. Ide o jednu z najpoužívanejších rastlín v indickej ajurvéde, čínskom ľudovom liečiteľstve, ale stretneme sa s ním aj v stredomorských a európskych herbároch. Jeho blahodarné účinky na ľudské zdravie potvrdzujú aj moderné lekárske štúdie.

Šafran v kozmetike

V parfumérii sa vysoko cení exotická vôňa šafranu. Používa sa v mnohých luxusných parfumoch, ktorým dodáva hrejivý a sofistikovaný nádych. Šafran sa presadzuje aj v starostlivosti o pleť a v kozmetike.

Ekonomický význam šafranu

Šafran má významnú hospodársku hodnotu. Je hlavným zdrojom obživy pre mnohých poľnohospodárov v pestovateľských regiónoch a jeho vysoká cena odráža náročnosť procesu zberu.

Výzvy pri výrobe

Výroba šafranu čelí viacerým výzvam vrátane nedostatku pracovnej sily a klimatických zmien. Tieto faktory ovplyvňujú výnosy a kvalitu, čo má vplyv na globálny trh so šafranom.

Ako rozlíšiť šafran od jesienky

Netreba si ho mýliť so šafranom kvitnúcim na jar, ani podobne vyzerajúcou jesienkou! Významným predstaviteľom v jeseni kvitnúcich cibuľovín je aj jesienka obyčajná (Colchicum autumnale), ktorá sa vzhľadom veľmi podobá práve na šafrany. Rozlíšiť tieto dve rastliny je možné na základe tyčiniek: jesienky ich majú šesť, zatiaľ čo šafrany iba tri. Šafrany od jesienok rozlíšite aj tak, že už počas kvitnutia majú vyvinuté listy. Jesienky nie.

Veľmi podobná ako jesienka či šafran je menej známa šternbergia. Žlté kvety rozžiaria jesennú skalku, avšak najlepšie vyniknú vo väčších skupinách.

Časté otázky o šafrane

Prečo je šafran taký drahý a ako sa určuje jeho cena?

Vysoká cena šafranu je spôsobená jeho prácnym zberom.

Akým častým kulinárskym chybám sa treba pri používaní šafranu vyhnúť?

Pri používaní šafranu sa vyhnite jeho prevareniu, pretože nadmerná teplota môže znížiť jeho chuť. Taktiež buďte opatrní s množstvom; málo sa hodí na dlhú cestu.

Dá sa šafran pestovať v domácich záhradách, a ak áno, ako?

Áno, šafran sa dá pestovať v domácich záhradách. Cibuľky krokusu šafranového zasaďte do dobre odvodnenej pôdy s dostatkom slnečného svetla a na jeseň zozbierajte stigmy.

Existujú nejaké potenciálne vedľajšie účinky alebo alergie spojené s konzumáciou šafranu?

Koreniny hýbali históriou, ovplyvňovali dejiny krajín a menili stravovacie návyky. Pred niekoľkými storočiami sa muškátové oriešky či klinčeky takmer vyvažovali zlatom, no dnes sa svet zmenil. Aké najdrahšie koreniny sveta dnes na planéte nájdete?

Medzi najdrahšie a najvoňavejšie koreniny sveta patrí aj obľúbená vanilka. Jej pravlasť je síce Mexiko, ale dnes sa jej mimoriadne darí na Madagaskare či ďalších ostrovoch v Indickom oceáne. Cena vanilky rastie kvôli nestabilite prírody či zlodejom, ktorí pochopili, že aj s vanilkou sa dá urobiť zaujímavý obchod. Ak príde na Madagaskar cyklón, úroda vanilky sa rozpadne a mnohí farmári s obavou pred zlodejmi oberajú radšej nedozretú, menej kvalitnú vanilku, len aby o ňu neprišli. Tá kvalitná potom dvíha ceny nahor. Najvzácnejšie na vanilke sú maličké voňavé semiačka vo vnútri vanilkového lusku, zatiaľ čo vanilková esencia je lacnou záležitosťou.

Kráľom korenia, čo sa týka ceny, je bez akýchkoľvek pochýb šafran. Má prezývku „červené zlato“ a ľudia si ho zamilovali pre jeho lahodnú chuť, ktorá dodá jedlu nádych luxusu. Najkvalitnejší šafran sveta pochádza z dnešného Iránu a dodnes sa zbiera ručne. Práve jeho zber a exkluzivita z neho robí najdrahšie korenie sveta, pretože jeden kvet šafranu obsahuje iba tri šafranové tyčinky. Šafran dozrie a presne v tom momente ho treba zbierať, inak stratí svoje vlastnosti, a tak je to hotová alchýmia. Aby ste získali kilogram šafranu, musíte zozbierať okolo 250 000 kvetov a to je práca na niekoľko stoviek hodín. Výborne sa hodí do ryže, polievok, rizota či paelly alebo ku kebabom, keď sa potrie mäso maslom so šafranom a nechá rozpustiť. Za ten najkvalitnejší si poriadne buchnete po vrecku, pretože kilo špičkového šafranu môže vyjsť aj 15 000 eur.

Počuli ste už niekedy o Mahlabe? Pravdepodobne nie, však? Ide o unikátnu koreninu, ktorá pochádza z karibského ostrova Svätá Lucia, teda konkrétne zo semiačka ukrytého v exotickej čerešni. Dnes rastie Mahlab aj na Blízkom Východe či v Stredomorí, a tak si získava svoju popularitu aj neďaleko od nás, hoci u nás je stále absolútne neznámym pojmom. Cena Mahlabu ide ruka v ruke s prácou, ktorú musíte vynaložiť, aby ste sa k semienkam čerešne dostali. Nie je to najľahší proces, no keď sa podarí, dostanete chuť, kde sa mieša čerešňa s horkou mandľou pripomínajúcu marcipán. Semienka sa nechajú usušiť a následne sa rozmelú na prášok.

Podobne ako Mahlab, ani Pipli, ktorý ma prezývku „dlhé korenie“, nie je u nás bežnou záležitosťou. Dnes sa s ním najčastejšie stretnete v Indii, Nepále alebo v Pakistane, no boli časy, keď si ho ľudia užívali aj v Európe. Poznali ho starovekí Gréci aj Rimania, no po tom, ako sa objavil „Nový svet“, začína do Európy prichádzať čili, a tak Európania opustili pipli. Korenie má veľmi zaujímavý výzor. Podobá sa na podlhovastú sušenú morušu či jemne predĺžené šišky. Rozmelú sa na prášok a využívajú sa v kuchyni, pretože chutí ako čierne korenie, len je o čosi pikantnejšie a má zemitejšiu príchuť. Dnes sa dokonca využíva aj v indickej Ajurvéde a má skvelé protirakovinové vlastnosti.

Zaujímavé korenie pripomínajúce prenikavo čierne semienka pochádza z Egypta, Blízkeho Východu, Iránu, no nájdete ho aj v Indii. Aj napriek tomu, že má pomerne slušnú oblasť rozšírenia, stále je ho ťažké nájsť a práve toto je ten detail, ktorý určuje jeho cenu. Ak ho porovnáte s obyčajným kumínom, tak jeho čierna verzia má o čosi jemnejšiu, sladšiu chuť a dokonca v nej môžete zacítiť aj citrusy. Najčastejšie ho nájdete ako ozdobu na chlebe, ktorému dodá špecifickú chuť, ale hodí sa aj do jedál, ktoré sa dusia či pripravujú vo vlastnej šťave. Druhým využitím čierneho kumínu je aj vzácny olej, ktorý dostanete lisovaním. Uplatnenie má nielen v kuchyni, ale aj v kozmetike vďaka blahodarnému účinku na pleť.

Voňavý a exotický kardamón u nás nemá stále miesto v kuchyni, no vo svete sa teší mimoriadnej popularite pre svoju unikátnu chuť. Kardamón pochádza z Indie aj Srí Lanky, no dnes patrí k najväčším producentom stredoamerická Guatemala. Dnes nájdete zelený aj čierny kardamón a práve ten zelený je drahší a zaujímavejší. Jeho prenikavo zelené tobolky obsahujú maličké, čierne semienka, ktoré sa melú na prášok. Celé plody sa využívajú v kuchyni na Indickom subkontinente a prášok našiel uplatnenie v cukrovinkách či v kozmetike. Trik spočíva v tom, že ho treba obrať tesne pred tým, než tobolky dozrejú a treba to spraviť rýchlo.

Ak ste sa ocitli v juhovýchodnej Ázii, zrejme ste si všimli, že ste vo svojom kari alebo v niektorej z polievok objavili plávať prenikavo zelené listy. U nás poznáme v kuchyni bobkové listy a v týchto častiach sveta, najmä v Thajsku je to práve limetkový list (niekedy má aj prezývku divoká limetka), ktorý spoznáte pod názvom Kaffir. Používajú sa sušené, rozmleté na prášok alebo aj čerstvé, keď sa len natrhajú do jedla pre chuť. Je ťažké ich oberať, pretože všetko treba riešiť ručne a pri oberaní sa môžete popichať na tŕňoch, ktoré kaffir má. Má citrusovú chuť, hoci po usušení sa časť z nej stráca.

Korenie, ktoré sa nám takmer každý rok spája s Vianocami, má tiež svoje miesto medzi najdrahšími koreninami sveta. Je to kvôli tomu, že poznáme dva druhy škorice, ktoré sa líšia svojou kvalitou. U nás sa najčastejšie predáva škorica zvaná „cassia“, ktorá pochádza z Číny či Indonézie, no tou najkvalitnejšou je pravá cejlónska škorica zo Srí Lanky. Tá je viac než dvakrát drahšia, voňavejšia, svetlejšia a má sladšiu chuť než cassia. Boli časy, keď na Srí Lanku prichádzali lode a vozili škoricu do Európy, kde bola spočiatku tak vzácna, že si ju mohli dovoliť len najbohatšie vrstvy obyvateľstva. Časy sa zmenili a dnes je škorica bežnou súčasťou našich domácností. Škoricu nájdete vo forme drievka, no obľúbená je aj mletá, kde našla využitie v dezertoch, sladkostiach, ale v Indii či v okolitých krajinách ju používajú aj bežne do varenia či v zmesiach korenín.

Šafran, často označovaný ako “červené zlato”, je jedným z najdrahších korenín na svete. Jeho cena môže dosahovať až 30 000 eur za kilogram, čo ho robí luxusným a vzácnym artiklom. Má jedinečnú chuť a vôňu, ktorú nie je vždy ľahké opísať. Chutí medovo, kvetinovo, sladko, štipľavo a zemito - hoci jemne. Ako kvetina prevonia vzduch, šafran prevonia pokrm. Unca šafranu sa cení na viac ako unca zlata.

Je to najdrahšie korenie na svete, pretože jeho výroba si vyžaduje veľa času a úsilia. Na zlepšenie nálady aj do receptov šafran má široké využitie v kuchyni, medicíne a kozmetike. V kuchyni je obľúbený pre svoju jedinečnú chuť a farbu. Používa sa v mnohých tradičných jedlách, ako sú španielska paella, talianske risotto alla milanese alebo indické biryani. Okrem toho sa pridáva do dezertov a nápojov, kde dodáva jemnú arómu a zlatistú farbu.

V medicíne je šafran cenený pre svoje liečivé vlastnosti. Obsahuje množstvo antioxidantov, ktoré pomáhajú bojovať proti voľným radikálom v tele. Tradične sa používa na zlepšenie trávenia, zmiernenie bolesti a ako prírodné antidepresívum. Moderné štúdie naznačujú, že šafran môže mať pozitívny vplyv na zlepšenie nálady a zmiernenie symptómov depresie.

Šafran sa prirodzene hodí k ryži, či už v klasickom talianskom rizote alebo tahdigu, tradičnom perzskom ryžovom pokrme s chrumkavou, karamelizovanou kôrkou. Len štvrtinu čajovej lyžičky šafranových nití dodáva tejto Paelle bohatú farbu a chuť. Šafran sa bežne spája s kuracím mäsom, ale dobre funguje aj s morskými plodmi a jahňacinou. Môžete ho pridať do svojho obľúbeného kari receptu. Vďaka svojej jedinečne sladkej chuti sa šafran prirodzene leskne aj v dezertoch.

Zamilujte si zemitú chuť plodiny, ktorá by sa dala vyvážiť zlatom.

Existuje niekoľko dôvodov, prečo je šafran taký vzácny. Prvým je jeho náročný zber. Ako už bolo spomenuté, zber šafranu je ručná práca, ktorá vyžaduje veľa času a trpezlivosti. Kvety majú krátku sezónu zberu, minimálnu životnosť a vyžadujú jemný dotyk. Fáza kvitnutia šafranu začína v októbri a trvá tri týždne. Každý kvet žije len 48 hodín. Kvety sa otvárajú skoro ráno, ale vädnú na plnom slnku, čo si vyžaduje, aby ich zberači čo najrýchlejšie zbierali ručne.

Druhým dôvodom je obmedzená oblasť pestovania. Šafran siaty vyžaduje špecifické klimatické podmienky, ktoré sa nachádzajú len v niektorých častiach sveta, ako sú Irán, Španielsko, India a Grécko. Ďalším faktorom je nízka výnosnosť. Každý kvet produkuje len malé množstvo šafranu, čo znamená, že na získanie väčšieho množstva je potrebné pestovať obrovské plochy kvetov. Navyše, šafrán je citlivý na klimatické zmeny a choroby, čo môže ovplyvniť jeho produkciu.

Šafran je silným zdrojom antioxidantov, ktoré chránia vaše bunky pred voľnými radikálmi a oxidačným stresom. Existujú štúdie, ktoré dokázali, že šafran pôsobí ako afrodiziakum, a šafran prirodzene obsahuje mnoho vlastností, ktoré sú podobné liekom používaným na liečbu depresie a úzkosti. Tiež sa verí, že korenie zlepšuje kvalitu spánku, možno kvôli upokojujúcemu horčíku, ktorý obsahuje.

Nedávny prehľad, ktorý zahŕňal päť štúdií a 379 účastníkov, zistil, že liečby obsahujúce šafran alebo jeho účinné látky vrátane krocínu pomohli zlepšiť kvalitu a dĺžku spánku.

Keďže väčšina očných ochorení je spôsobená zvýšeným zápalom, protizápalové a antioxidačné zlúčeniny nachádzajúce sa v šafrane môžu pomôcť znížiť zápal v oku. To by mohlo zlepšiť symptómy súvisiace s ochorením oka a chrániť pred progresiou očných ochorení.

tags: #najdrahsie #korenie #na #svete