Berlínsky múr: Symbol rozdelenia a cesta k slobode

Berlínsky múr, ktorý oddeľoval Západný Berlín od komunistického východného Nemecka, patril k najprísnejšie stráženým líniám studenej vojny. Napriek tomu sa o jeho prekonanie na ceste za slobodou pokúšal rad ľudí. Mnohé pokusy však skončili smrťou.

Už od vzniku dvoch nemeckých štátov v roku 1949 sa komunistická vláda Nemeckej demokratickej republiky (NDR) potýkala s odlivom prevažne mladých obyvateľov na Západ. Začiatkom 50. rokov preto nechala hranicu so západným Nemeckom obohnať plotom. Železná opona však mala trhlinu, ktorou bol Západný Berlín.

V noci na 13. augusta 1961 preto armáda zablokovala prekážkami z ostnatého drôtu a kamennými násypmi prístup do západnej časti Berlína. Postupne zabezpečenie hranice vylepšili a v 80. rokoch bol múr doplnený o elektrické oplotenie, ostnaté drôty a tzv. pás smrti - mimoriadne strážený úsek s opevneniami, strážnymi vežami a mínami.

O postavení Berlínskeho múru rozhodli stranícke orgány Nemeckej demokratickej republiky (NDR) s odôvodnením, že z Nemeckej spolkovej republiky (NSR) prenikajú na východ revanšistické sily podvracajúce socialistické zriadenie. Skutočný motív ale spočíval v zabránení úteku občanom NDR do západného Nemecka; veď v rokoch 1949 - 1961 ušli z komunistického východného Nemecka takmer tri milióny ľudí. Medzi nimi bolo veľa odborníkov, pričom väčšina z nich utekala do NSR cez Berlín.

Múr meral celkove 155 km, z toho 45 kilometrov v Berlíne, ktorý pretínal mesto priamo v jeho srdci. Vysoký bol takmer štyri metre.

Dostať sa do západného Nemecka sa pokúsilo vyše 100-tisíc ľudí. Podľa najnovších výskumov medzi rokmi 1961 a 1989 zahynulo pri pokuse o útek vyše 300 ľudí. Údaje o mŕtvych "na Berlínskom múre" sa líšia, každopádne ich zaznamenali viac ako 130. Úplne poslednou obeťou bol v marci 1989 Winfried Freudenberg. Zahynul pri nehode počas pokusu preletieť hranicu v balóne.

Prvou obeťou sa stal Rudolf Urban, ktorý spadol 19. augusta 1961 pri pokuse o útek z okna svojho bytu. I keď sa štatistiky v presnom počte obetí rôznia, zhodujú sa na tom, že symbolom obetí Berlínskeho múru sa stal Peter Fechter. Tento 18-ročný murár pri ňom vykrvácal na Zimmerovej ulici 18. augusta 1962 potom, keď ho pri pokuse o útek zasiahli guľky východonemeckých pohraničníkov.

Prvým zastreleným bol 24. augusta 1961 dvadsaťštyriročný krajčír Günter Litfin. Zaplatil tak aj 20-ročný Chris Gueffroy. Aj on túžil žiť v slobodnom svete a cestovať a keď sa dopočul, že na hraniciach sa už po utečencoch nestrieľa, tak sa rozhodne prejsť ilegálne na druhú stranu. Nebola to pravda. Krátko pred polnocou 5. februára 1989 pri pokuse o útek zastrelila pohraničná hliadka NDR 23-ročného Chrisa Gueffroya. Išlo o poslednú obeť, ktorá zahynula pri Berlínskom múre.

Najmladšou obeťou bol päťročný turecký chlapec, ktorý sa v máji 1975 utopil v Spréve.

Berlínsky múr, najznámejší symbol studenej vojny, viac než 28 rokov rozdeľoval nielen rodiny, mesto a krajinu, ale aj celý svet. Z ostnatého a betónového zovretia sa začal Berlín dostávať po dlhých desiatkach rokov 9. novembra 1989.

Prestavba ("perestrojka") sovietskeho vodcu Michaila Gorbačova a jeho politika nového myslenia vytvorili podmienky pre pád železnej opony. Napriek tomu najvyšší predstaviteľ NDR Erich Honecker ešte v roku 1987 sebavedome vyhlasoval, že múr bude stáť ďalších najmenej 50 rokov. O dva roky neskôr, 9. novembra 1989, bolo ale všetko inak - udiali sa udalosti, ktoré zmenili dejiny.

Desiatky novinárov z celého sveta prišli podvečer na tlačovú konferenciu člena východonemeckého vedenia Güntera Schabowského, na ktorej informoval o zrušení obmedzení cestovania cez prísne stráženú hranicu na Západ. Jeho slová boli však zabalené do nezrozumiteľného, byrokratického jazyka.

Všetci ale spozorneli, keď sa na záver pomerne nudnej tlačovej konferencie spravodajca nemeckého denníka Bild Peter Brinkmann opýtal, kedy začne spomínaný predpis platiť. Schabowski si nasadil okuliare, zobral si rukou napísané poznámky a vyslovil historickú vetu: "Podľa môjho názoru začne platiť... ...hneď. Okamžite!" Tlačová konferencia sa vzápätí skončila a správa sa rýchlosťou blesku šírila do celého sveta. Tieto váhavo vyrieknuté slová znamenali pád Berlínskeho múru a začiatok konca Nemeckej demokratickej republiky.

K hraničným priechodom, oddeľujúcim východnú časť Berlína od západnej, mieria večer 9. novembra 1989 stovky ľudí. Zmobilizovala ich informácia, ktorá pred chvíľou zaznela v televíznom i rozhlasovom spravodajstve. Najväčší dav sa zhromažďuje na priechode v Bornholmer Strasse. Okolo pol deviatej je tu už niekoľko tisíc ľudí a s každou ďalšou minútou sa zástup rozrastá. Hraničné závory však zostávajú spustené a v tvárach príslušníkov pasovej kontroly i pohraničnej stráže sa zračí bezradnosť. Službukonajúci dôstojník Harald Jäger telefonuje nadriadeným, informuje ich o situácii a pýta sa, čo má robiť. „Nemôžeme vás teraz pustiť. Musíte prísť ráno,“ oznamuje ľuďom, ktorí sa už vidia na západnej strane mesta. Tí to však neprijímajú. „Otvorte brány! Napätie sa stupňuje a s ním aj tlak na uniformovaných strážcov.

V dňoch 10. - 12. novembra 1989 sa do Západného Berlína vybrali dva milióny východných Nemcov.

Ako pripomenutie si tohto historického medzníka je 9. november Svetovým dňom slobody. V roku 2001 ho vyhlásil bývalý americký prezident George W. Bush. „Pád Berlínskeho múru je bodom obratu v studenej vojne a významným míľnikom pri víťazstve slobody nad tyraniou," uviedol Bush pri vyhlasovaní Svetového dňa slobody.

Berlínsky múr padol a je dôležité, aby padali aj múry nedôvery v nás. Vyhlásila to prezidentka SR Zuzana Čaputová, ktorá sa v sobotu na pozvanie nemeckého prezidenta Franka-Waltera Steinmeiera zúčastnila v Berlíne spolu s prezidentmi Česka, Poľska a Maďarska na oslavách pri príležitosti 30. výročia pádu Berlínskeho múru.

Pád Berlínskeho múru nie je podľa prezidentky len symbolom konca rozdelenia jedného mesta a jednej krajiny. „Berlínsky múr padol a je dôležité, aby padali aj múry nedôvery v nás. Je presvedčená o tom, že je povinnosťou spraviť všetko pre to, aby na takéto hlasy nebol dôvod.

Pád Berlínskeho múru je symbolom slobody, demokracie a zjednocovania v Nemecku i v celej Európe. V súčasnosti sú vzájomný dialóg a porozumenie čoraz dôležitejšie nielen medzi štátmi, ale aj v rámci každej spoločnosti.

„Naša spoločná história z jesene roku 1989 nám ukazuje, ako dosiahneme naše ciele: keď budeme stáť spolu, spolu za mier a slobodu, za bezpečnosť a prosperitu, právny štát a demokraciu," povedal nemecký kancelár Olaf Scholz vo svojom videu, pripomínajúcom si 35. výročie tejto historickej udalosti.

Susedné štáty v strednej a východnej Európe prispeli tiež svojou mierou k pádu Berlínskeho múru. Scholz vyhlásil: "Boli tu odvážni odborári z hnutia Solidarita v Poľsku. Spievajúci revolucionári v Estónsku, Lotyšsku a Litve. Odvážne ženy a muži v Maďarsku, Československu a ďalších krajinách.

Berlínsky múr nechal postaviť komunistický režim niekdajšej NDR v roku 1961. Počas existencie múru zahynulo najmenej 140 ľudí v priamej súvislosti s hraničným režimom. Ďalších 251 osôb zahynulo pri kontrolách na berlínskych priechodoch alebo tesne za nimi.

tags: #pad #berlinskeho #mura #recepty