Nemecko je medzinárodne považované za krajinu, kde sa pečie najviac druhov chleba. V žiadnej inej krajine na svete sa nepečie, nepredáva a denne nekonzumuje toľko druhov chleba ako v Nemecku. Nemecký chlieb je dokonca oficiálne kultúrnym dedičstvom od roku 2014. V každom regióne sa pečené dobroty trocha líšia, takže dovolenka za tým najlepším z nemeckej gastronómie bude veľmi pestrá.

Chlieb zohráva v nemeckej kuchyni ústrednú úlohu a je neoddeliteľnou súčasťou každodenného stravovania. Je to hlavná súčasť nemeckej stravy, konzumovaný na raňajky a ako sendvič večer, a nie ako príloha k hlavnému jedlu. V tejto veľkej krajine pečú preto aj v súčasnosti okolo 200 druhov chleba a pečiva. Len v Nemecku je dnes známych 3 238 druhov.

Starý zvyk vítať hostí chlebom a soľou nevznikol náhodou, keďže chlieb bol takmer vždy prítomný na stole v každej domácnosti. Nemecko, ako významný stredoeurópsky štát s jednou z najlepších ekonomík na svete, je známe svojou rozmanitou gastronómiou, vrátane širokej škály chlebov.

Rozmanitosť nemeckého chleba

Nemecký chlieb je známy svojou rozmanitosťou a kvalitou. Väčšina druhov chleba obsahuje pšeničnú a ražnú múku. Okrúhle, oválne, hranaté, s ražnými, špaldovými či tekvicovými semienkami - výber je len ťažko prekonateľný. Farba, konzistencia a ingrediencie sa líšia od pekárne k pekárni. A stále vznikajú nové výtvory: od pikantného cibuľového chleba cez kukuričný chlieb s paprikou až po originálne chleby s takmer zabudnutými zrnkami, ako je jednozrnka alebo emmer.

Pokiaľ ide o chlieb, existujú regionálne a sezónne varianty, ale napriek tomu je možné urobiť hrubé rozdelenie:

• Pšeničný chlieb
• Ražný chlieb
• Chleby z pšeničnej zmesi
• Chleby z ražnej zmesi
• Knäckebroty
• Špeciálne chleby (trojzrnný, štvorzrnný, ovsený, kukuričný, pohánkový, hrozienkový, chlieb s korením, tvarohový chlieb)

Mnohé druhy chleba sú výtvorom pekárov a nie každý chlieb je možné dostať v každej pekárni.

Príčiny bohatstva druhov chleba

Príčiny bohatosti druhov chleba spočívajú v rozmanitosti obilnín v Nemecku, ktoré na rozdiel od iných krajín nezahŕňa len pšenicu, ale aj raž, jačmeň, ovos a špaldu. Ďalším dôvodom je jedinečná územná fragmentácia Nemecka v časoch dávno minulých. Viedlo to k veľmi odlišným kultúram pečenia. Rôzne systémy pecí a spôsoby pečenia tiež vytvorili rôzne regionálne špeciality.

Základné druhy múky a ich rozdiely

Pri výbere chleba je dôležité rozumieť rozdielom medzi jednotlivými druhmi múky:

• Biela múka: Zbavená otrúb a klíčkov, má nízku nutričnú hodnotu. Chlieb z bielej múky je nadýchaný, ale menej výživný.
• Celozrnná múka: Mletá z celého zrna, vrátane jadra, klíčkov a otrúb. Obsahuje viac vlákniny, vitamínov a minerálov. Celozrnná múka môže byť pšeničná, ražná alebo špaldová.

Často sa stretávame s presvedčením, že tmavší chlieb je automaticky zdravší. To však nemusí byť pravda. Tmavá farba chleba môže byť spôsobená pridaním sladu alebo iných farbív, a nie použitím celozrnnej múky. Dôležité je vždy si prečítať zloženie chleba a uistiť sa, že obsahuje celozrnnú múku.

Za najkvalitnejšiu sa považuje múka z klíčiacich zŕn, pretože tie majú najvyšší podiel živín. Zároveň, tieto zrná sú najľahšie stráviteľné, pretože majú znížený obsah antinutrientov ako je kyselina fytová.

Viaczrnné chleby

Viaczrnné chleby sú upečené z klasickej bielej múky a pri miesení sa do nich pridáva zmes semiačok a jadierok. Preto majú výrobcovia právo výrobok označiť ako viaczrnný. Viaczrnný chlieb sa pečie z aspoň troch, väčšinou však viac rôznych zŕn alebo druhov obilnín. Rozmanitosť zŕn vo viaczrnnom chlebe určuje chuť a charakter chleba. Na viaczrnný chlieb sa obvykle používa zmes z viacerých druhov múky, väčšinou sú to celozrnné druhy múky, ale aj pšenica, špalda alebo raž. Používané semená sú ľanové semienka, sezam, tekvicové semienka, slnečnicové semienka.

Veľmi tmavé sú iba chleby z ražnej celozrnnej múky. V prvom rade samozrejme poznáme múku, ktorá vznikla pomletím zrna, ďalej sa používa aj šrotované zrno, čo znamená, že sa obilné zrno na viaczrnný chlieb pomelie iba nahrubo, teda zošrotuje. Aj lúpanie zrna hrá svoju úlohu. V nelúpanom spracovanom zrne sa nachádza viac vitamínov.

Všetky druhy viaczrnného chleba chutia mimoriadne dobre obložené s výrazným syrom, paradajkami a uhorkami, iba jednoducho natreté maslom, marmeládou, medom, nátierkami a posypané bylinkami. Fantázii sa žiadne medze nekladú.

Regionálne rozdiely a špeciality

Spolková republika Nemecko je tvorená šestnástimi spolkovými krajinami, v ktorých býva viac než 82 miliónov obyvateľov. Je jasné, že o jednotnej kuchyni sa hovoriť nedá. Vo všeobecnosti sa národná kuchyňa kryje so stravovacími návykmi susedov, najmä v pohraničných oblastiach. Dnes môžeme Nemecko rozdeliť do 7 kulinárskych oblastí:

• Juhozápadné Nemecko
• Hésensko
• Bavorsko a Fransko
• Severozápadné Nemecko
• Porýnie
• Severovýchodné Nemecko
• Východné Nemecko

Každý región ponúka svoje špecifické ingrediencie a recepty, ktoré sú ovplyvnené lokálnymi surovinami a tradíciami.

Najznámejšie druhy chleba

• Bavorský praclík: Tradičná pochúťka, ktorá vznikla náhodou, keď pekár namiesto cukru pridal do cesta sódu bikarbónu.
• Berlínska raž: Chlieb zo zmiešaných druhov múky s chrumkavou kôrkou.
• Cidrový chlieb: Chlieb s pridaním jablkového cideru, ktorý mu dodáva vláčnu textúru a úžasnú kôrku.
• Drážďanská štóla: Sladký koláč z masla a hrozienok, typický pre Vianoce.
• Brémsky chlieb ku káve: Sladké chrumkavé pečivo namočené do masla, škorice a cukru, podávané ku káve.

Pšenično-ražný chlieb

Pšenično-ražný chlieb je veľmi chutný a ľahko stráviteľný. Aby sa mohol chlieb nazývať pšenično-ražným chlebom, musí byť obsah pšenice minimálne 50 a maximálne 90 percent. Zvyšok tvorí ražná múka. Jeho chuť je aromatická a trochu kyslastá. Čím je podiel pšenice vyšší, tým je chlieb jemnejší. Pšenično-ražný chlieb sa hodí nielen pre slané obloženia, ale aj pre sladké nátierky.

Pšenično-ražný chlieb možno kúpiť v rôznych formách a patrí medzi najviac predávané druhy chleba. V regáloch ho môžete nájsť ako toastový chlieb, ale aj ako celozrnný chlieb z pšenice a raže. Podľa spôsobu prípravy a pomeru miešania sa menia vlastnosti pšenično-ražného chleba a tým aj možnosti jeho použitia. Najčastejšie ho môžete nájsť asi na našich raňajkových stoloch, kde ho možno podľa ľubovôle kombinovať s najrôznejšími obloženiami.

Pri uchovávaní pšenično-ražného chleba by ste mali dbať na suché prostredie a podľa možnosti nízku vlhkosť vzduchu. Pretože ak je vlhkosť vysoká, je optimálnou živnou pôdou pre pleseň. Ďalej sú vhodné drevené košíky na chlieb, aby mohla prebiehať optimálna výmena vlhkosti. Uchovávanie v chladničke sa neodporúča. Teplota a vysoká vlhkosť vzduchu spôsobujú, že pšenično-ražný chlieb rýchlejšie starne a kazí sa. Chlieb je možné na niekoľko dní zamraziť v mrazničke.

Ako si vybrať zdravý chlieb

Pri výbere chleba je dôležité venovať pozornosť zloženiu a pôvodu múky. Niektorí výrobcovia pridávajú do chleba rôzne prísady, ako napríklad glutén, hydrogenizované oleje a E-čka. Je dôležité hľadať v zložení jednoduché prísady, akými sú múka, voda, soľ a droždie.

Použité suroviny s vysokým obsahom vlákniny (z celozrnnej múky) sú zárukou prevencie a zlepšenia zdravotného stavu ľudí trpiacich nadváhou, cukrovkou, vysokým cholesterolom v krvi, syndrómom lenivého a aktívneho hrubého čreva. Ak chcete pridať do jedálnička viac vlákniny, celozrnné výrobky sú správna cesta.

Čo si všímať v zložení chleba a pečiva?

Je zarážajúce, čo všetko okrem základných surovín chlieb a pečivo obsahuje. Aj keď nie všetky E-čka sú škodlivé a syntetické, sú to prísady, ktoré by ste si do svojho domáceho upečeného chlebíka určite nepridali. Urobte si prieskum svojich obľúbených produktov a prečítajte si, čo je na etikete. Ideálny chlieb a pečivo neobsahuje extra glutén, hydrogenizovaný olej a má pridané minimálne množstvo stabilizátorov.

Okrem toho, že v chlebe a pečive nájdeme zaujímavé prísady, veľa ľudí nevie, že v dnešnej dobe skoro každých chlieb obsahuje extra glutén. Glutén je bielkovina, ktorá je prirodzenou súčasťou zrna. Problém je však v tom, že okrem prirodzene vyskytujúceho sa gluténu v múke, výrobcovia pridávajú extra glutén do produktov, pretože doslova funguje ako lepidlo a zabezpečí, že sa chlieb či pečivo po dvoch dňoch nerozpadne, ako to bolo niekedy. Ak si chcete vybrať naozaj kvalitný chlieb, tak nemusí byť bezlepkový, ale mal by obsahovať iba prirodzene vyskytujúci sa glutén/lepok.

Ďalšou zaujímavou zložkou v chlebe, ale najmä pečive sú hydrogenizované oleje. Hyrogenizovaný olej je telu neprospešný. Vzniká premenou oleja (prirodzene v tekutej forme) na tuhú formu hydrogenizáciou a pri tomto procese vznikajú transmastné kyseliny, ktoré sú pre telo škodlivé.

Spotreba chleba v Nemecku

Po dve storočia boli Nemci najväčšími európskymi spotrebiteľmi tmavých druhov chleba, najmä chleba z kvaseného cesta. Najnovšie prieskumy však ukazujú zmenu návykov. Mladšia generácia uprednostňuje stredomorské druhy, ako ciabatta a bageta. Pekárenské výrobky z bielej múky kupujú najmä konzumenti do 40 rokov. Tento trend ovplyvnili skúsenosti zo zahraničných ciest. V Nemecku z toho profitujú tureckí pekári, ktorí pôvodne produkovali biely chlieb len pre tureckú menšinu. Hoci starší občania stále uprednostňujú tmavé druhy, Nemecko už nie je na čele svetovej spotreby tmavého chleba.

Priemerná spotreba chleba a pečiva je 234 gramov denne, čo zodpovedá približne trom krajcom chleba a dvom kusom pečiva. Zdravé celozrnné druhy chleba a pečiva uprednostňujú najmä ženy. Nemecko je stále na prvom mieste v Európe, pokiaľ ide o množstvo spotrebovaných pekárenských výrobkov, pričom až 23 percent chleba a pečiva spotrebovaného na starom kontinente pripadá na nemeckých konzumentov.

Múka a jej typy

Vyznáte sa v tom, čo znamená označenie múk T450, T630, T812, T1050? Používate rôzne múky len tak „podľa uváženia“? Ak v tom nemáte jasno, čítajte. Ide o tzv. typové označenie múky. Typové označenie múky - čiže T + číslo vyjadruje, koľko popola ostane po spálení 100g múky. Inak povedané: T-kódovanie označuje, aký je obsah minerálnych látok v 100g múčnej sušiny. Čím je číslo vyššie, tým je vyšší obsah minerálnych látok a tým aj množstvo plnohodnotných okrajových vrstiev jadier. Číslo teda udáva, nakoľko bolo zrno pri mletí očistené, čiže aké vysoké je vymletie resp. koľko zo zrnka sa spracovalo.

Vysoké hodnoty T čísla indikujú využitie vačšej časti zrnka, ale na druhej strane aj nižší obsah lepku, ktorý je dôležitý, aby bolo cesto vláčne a udržalo v sebe bublinky plynov, ktoré vznikajú pri kvasení droždia, či chemickej reakcii kypriacich práškov. Nie, múka je stále hladká, ale bude na pohľad tmavš

Nemecko: Krajina s najširšou ponukou chleba na svete

Nemecko, krajina s bohatou kulinárskou tradíciou, ponúka oveľa viac než len pivo a klobásy. S viac ako 3000 druhmi chleba, od bieleho pšeničného po tmavý ražný, je Nemecko skutočným rajom pre milovníkov pečiva. V žiadnej inej krajine na svete sa nepečie, nepredáva a denne nekonzumuje toľko druhov chleba ako v Nemecku. Nemecký chlieb je dokonca oficiálne kultúrnym dedičstvom od roku 2014. V každom regióne sa pečené dobroty trocha líšia, takže dovolenka za tým najlepším z nemeckej gastronómie bude veľmi pestrá.

Chlieb zohráva v nemeckej kuchyni ústrednú úlohu a je neoddeliteľnou súčasťou každodenného stravovania. Krajina sa môže pochváliť viac ako šiestimi tisíckami rôznych druhov chleba, od svetlého pšeničného chleba až po tmavý ražný chlieb. Nemecko je medzinárodne považované za krajinu, kde sa pečie najviac druhov chleba. Okrúhle, oválne, hranaté, s ražnými, špaldovými či tekvicovými semienkami - výber je len ťažko prekonateľný. Farba, konzistencia a ingrediencie sa líšia od pekárne k pekárni. A stále vznikajú nové výtvory: od pikantného cibuľového chleba cez kukuričný chlieb s paprikou až po originálne chleby s takmer zabudnutými zrnkami, ako je jednozrnka alebo emmer.

Rozmanitosť nemeckého chleba

Nemecký chlieb je známy svojou rozmanitosťou a kvalitou. Väčšina druhov chleba obsahuje pšeničnú a ražnú múku. V Nemecku sa pečie, predáva a denne konzumuje toľko druhov chleba ako v žiadnej inej krajine na svete. „Nemecký register chleba“ v súčasnosti uvádza približne 3200 rôznych odrôd - prvé svojho druhu na svete. Po dve storočia boli Nemci najväčšími európskymi spotrebiteľmi tmavých druhov chleba, najmä chleba z kvaseného cesta. Najnovšie prieskumy však ukazujú zmenu návykov. Mladšia generácia uprednostňuje stredomorské druhy, ako ciabatta a bageta. Pekárenské výrobky z bielej múky kupujú najmä konzumenti do 40 rokov. Tento trend ovplyvnili skúsenosti zo zahraničných ciest. V Nemecku z toho profitujú tureckí pekári, ktorí pôvodne produkovali biely chlieb len pre tureckú menšinu. Hoci starší občania stále uprednostňujú tmavé druhy, Nemecko už nie je na čele svetovej spotreby tmavého chleba.

Pokiaľ ide o chlieb, existujú regionálne a sezónne varianty, ale napriek tomu je možné urobiť hrubé rozdelenie:

• Pšeničný chlieb
• Ražný chlieb
• Chleby z pšeničnej zmesi
• Chleby z ražnej zmesi
• Knäckebroty
• Špeciálne chleby (trojzrnný, štvorzrnný, ovsený, kukuričný, pohánkový, hrozienkový, chlieb s korením, tvarohový chlieb)

Mnohé druhy chleba sú výtvorom pekárov a nie každý chlieb je možné dostať v každej pekárni.

Príčiny bohatosti druhov chleba

Príčiny bohatosti druhov chleba spočívajú v rozmanitosti obilnín v Nemecku, ktoré na rozdiel od iných krajín nezahŕňa len pšenicu, ale aj raž, jačmeň, ovos a špaldu. Ďalším dôvodom je jedinečná územná fragmentácia Nemecka v časoch dávno minulých. Viedlo to k veľmi odlišným kultúram pečenia. Rôzne systémy pecí a spôsoby pečenia tiež vytvorili rôzne regionálne špeciality.

Pri výbere chleba je dôležité rozumieť rozdielom medzi jednotlivými druhmi múky:

• Biela múka: Zbavená otrúb a klíčkov, má nízku nutričnú hodnotu. Chlieb z bielej múky je nadýchaný, ale menej výživný.
• Celozrnná múka: Mletá z celého zrna, vrátane jadra, klíčkov a otrúb. Obsahuje viac vlákniny, vitamínov a minerálov. Celozrnná múka môže byť pšeničná, ražná alebo špaldová.

Často sa stretávame s presvedčením, že tmavší chlieb je automaticky zdravší. To však nemusí byť pravda. Tmavá farba chleba môže byť spôsobená pridaním sladu alebo iných farbív, a nie použitím celozrnnej múky. Dôležité je vždy si prečítať zloženie chleba a uistiť sa, že obsahuje celozrnnú múku. To, že chlieb je tmavý, ešte neznamená, že je celozrnný. Na obale produktu musí byť napísané, že je vyrobený z celozrnnej múky. Ľudia si často pletú tmavý a celozrnný chlieb. Dôležité je to, z akej múky je chlieb vyrobený. Za najkvalitnejšiu sa považuje múka z klíčiacich zŕn, pretože tie majú najvyšší podiel živín. Zároveň, tieto zrná sú najľahšie stráviteľné, pretože majú znížený obsah antinutrientov ako je kyselina fytová.

Viaczrnné chleby

Viaczrnné chleby sú upečené z klasickej bielej múky a pri miesení sa do nich pridáva zmes semiačok a jadierok. Preto majú výrobcovia právo výrobok označiť ako viaczrnný. Viaczrnný chlieb sa pečie z minimálne troch, väčšinou však viac rôznych zŕn alebo druhov obilnín. Rozmanitosť zŕn vo viaczrnnom chlebe určuje chuť a charakter chleba. Na viaczrnný chlieb sa obvykle používa zmes z viacerých druhov múky, väčšinou sú to celozrnné druhy múky, ale aj pšenica, špalda alebo raž. Používané semená sú ľanové semienka, sezam, tekvicové semienka, slnečnicové semienka.

Veľmi tmavé sú iba chleby z ražnej celozrnnej múky. V prvom rade samozrejme poznáme múku, ktorá vznikla pomletím zrna, ďalej sa používa aj šrotované zrno, čo znamená, že sa obilné zrno na viaczrnný chlieb pomelie iba nahrubo, teda zošrotuje. Aj lúpanie zrna hrá svoju úlohu. V nelúpanom spracovanom zrne sa nachádza viac vitamínov.

Všetky druhy viaczrnného chleba chutia mimoriadne dobre obložené s výrazným syrom, paradajkami a uhorkami, iba jednoducho natreté maslom, marmeládou, medom, nátierkami a posypané bylinkami. Fantázii sa žiadne medze nekladú. Dovolené je všetko, čo je obľúbené a chutí. Čerstvý výrobok, ako viaczrnný chlieb, je nutné spotrebovať do niekoľkých dní. Skôr ako chlieb uschne a stvrdne, odporúčame ho skladovať na suchom a tmavom mieste v nádobe na chlieb.

Regionálne rozdiely a špeciality

Spolková republika Nemecko je tvorená šestnástimi spolkovými krajinami, v ktorých býva viac než 82 miliónov obyvateľov. Je jasné, že o jednotnej kuchyni sa hovoriť nedá. Vo všeobecnosti sa národná kuchyňa kryje so stravovacími návykmi susedov, najmä v pohraničných oblastiach. Dnes môžeme Nemecko rozdeliť do 7 kulinárskych oblastí:

• Juhozápadné Nemecko
• Hésensko
• Bavorsko a Fransko
• Severozápadné Nemecko
• Porýnie
• Severovýchodné Nemecko
• Východné Nemecko

Každý región ponúka svoje špecifické ingrediencie a recepty, ktoré sú ovplyvnené lokálnymi surovinami a tradíciami.

Najznámejšie druhy chleba

• Bavorský praclík: Tradičná pochúťka, ktorá vznikla náhodou, keď pekár namiesto cukru pridal do cesta sódu bikarbónu.
• Berlínska raž: Chlieb zo zmiešaných druhov múky s chrumkavou kôrkou.
• Cidrový chlieb: Chlieb s pridaním jablkového cideru, ktorý mu dodáva vláčnu textúru a úžasnú kôrku.
• Drážďanská štóla: Sladký koláč z masla a hrozienok, typický pre Vianoce.
• Brémsky chlieb ku káve: Sladké chrumkavé pečivo namočené do masla, škorice a cukru, podávané ku káve.

Chlieb ako súčasť nemeckej stravy

Chlieb je hlavnou súčasťou nemeckej stravy a zvyčajne je konzumovaný na raňajky a ako sendvič vo večerných hodinách, nie ako príloha k hlavnému jedlu. Nemci uprednostňujú raňajkové menu skladajúce sa z chleba, toastov a pečiva, doplnené džemom, medom, marmeládou, vajcami - to všetko so šálkou silnej kávy alebo čaju. Pre deti je zvyčajne uprednostňované mlieko alebo kakao. Pochúťky, ako delikatesné mäsá, šunky, salámy, sú tiež obvyklé v raňajkovom menu.

Priemerná spotreba chleba a pečiva je 234 gramov denne, čo zodpovedá približne trom krajcom chleba a dvom kusom pečiva. Zdravé celozrnné druhy chleba a pečiva uprednostňujú najmä ženy. Nemecko je stále na prvom mieste v Európe, pokiaľ ide o množstvo spotrebovaných pekárenských výrobkov, pričom až 23 percent chleba a pečiva spotrebovaného na starom kontinente pripadá na nemeckých konzumentov.

Typové označenie múky

Vyznáte sa v tom, čo znamená označenie múk T450, T630, T812, T1050? Používate rôzne múky len tak „podľa uváženia“? Ak v tom nemáte jasno, čítajte. Ide o tzv. typové označenie múky. Typové označenie múky - čiže T + číslo vyjadruje, koľko popola ostane po spálení 100g múky. Inak povedané: T-kódovanie označuje, aký je obsah minerálnych látok v 100g múčnej sušiny. Čím je číslo vyššie, tým je vyšší obsah minerálnych látok a tým aj množstvo plnohodnotných okrajových vrstiev jadier. Číslo teda udáva, nakoľko bolo zrno pri mletí očistené, čiže aké vysoké je vymletie resp. koľko zo zrnka sa spracovalo.

Vysoké hodnoty T čísla indikujú využitie vačšej časti zrnka, ale na druhej strane aj nižší obsah lepku, ktorý je dôležitý, aby bolo cesto vláčne a udržalo v sebe bublinky plynov, ktoré vznikajú pri kvasení droždia, či chemickej reakcii kypriacich práškov. Nie, múka je stále hladká, ale bude na pohľad tmavšia, kvôli vyššiemu obsahu povrchových častíc zrna. Táto múka s vyšším T číslom je preto vhodná na pečenia napr. chleba. Ako sme si povedali už vyššie: čím vyššie číslo múky, tým hutnejšie koláče a cesto dostaneme.

Ako si vybrať zdravý chlieb

Pri výbere chleba je dôležité venovať pozornosť zloženiu a pôvodu múky. Niektorí výrobcovia pridávajú do chleba rôzne prísady, ako napríklad glutén, hydrogenizované oleje a E-čka. Je dôležité hľadať v zložení jednoduché prísady, akými sú múka, voda, soľ a droždie. Použité suroviny s vysokým obsahom vlákniny (z celozrnnej múky) sú zárukou prevencie a zlepšenia zdravotného stavu ľudí trpiacich nadváhou, cukrovkou, vysokým cholesterolom v krvi, syndrómom lenivého a aktívneho hrubého čreva. Ak chcete pridať do jedálnička viac vlákniny, celozrnné výrobky sú správna cesta.

Je zarážajúce, čo všetko okrem základných surovín chlieb a pečivo obsahuje. Aj keď nie všetky E-čka sú škodlivé a syntetické, sú to prísady, ktoré by ste si do svojho domáceho upečeného chlebíka určite nepridali. Urobte si prieskum svojich obľúbených produktov a prečítajte si, čo je na etikete. Ideálny chlieb a pečivo neobsahuje extra glutén, hydrogenizovaný olej a má pridané minimálne množstvo stabilizátorov.

tags: #pocet #druhov #chleba #v #nemecku