Ochrana mrkvy pred škodcami a chorobami

Mrkva obyčajná je rastlina z čeľade mrkvovité / zelerovité (Apiaceae/Daucaceae). Je dvojročná zelenina s vretenovitým, jasnočerveným koreňom, ktorý obsahuje farbivo karotén. Mrkva je veľmi obľúbená a bežná zelenina. Mrkva je chladnomilná rastlina, darí sa jej pri teplote okolo 16°C. Pestuje sa na otvorenej ploche. Pred výsevom je potrebné pôdu poriadne pripraviť. Do pôdy môžete zapracovať kompost, ako zdroj živín. Kamenisté, premočené a pôdy prehnojené dusíkom, sú nevyhovujúce pre mrkvu, pretože spôsobujú rozštiepenie a hnitie koreňa. Vyhovujú jej stredne ťažké pôdy, hlboko spracované, na slnečnom stanovisku. Mrkvu vysievame od polovice apríla do riadkov vzdialených od seba 15 cm a do hĺbky cca 1cm. Pri hustom výseve je nutné mrkvu pretrhať, aby vyrástla väčšia a kvalitnejšia. Pokiaľ ju neptretrháme, bude malá a tenká.

Mrkva je obľúbenou zeleninou pre svoju výživovú hodnotu a chuť, no pri pestovaní môže byť ohrozená škodcami, ako sú mrkvové mušky a roztoče, a chorobami, ako je pleseň mrkvy. Existuje množstvo iných škodcov, ktorí milujú túto farebnú koreňovú zeleninu. Sladká mrkva nie je pochúťkou len pre nás či zajace - ako nás kedysi učili rozprávky.

Vypestovať rovnú a nepoškodenú mrkvu môže byť niekedy problém. Jednou z možných príčin poškodenia koreňov je vŕtavka mrkvová. Vŕtavka mrkvová dokáže spôsobiť vážne škody na úrode koreňovej zeleniny. Mladé rastliny po jej napadnutí väčšinou uhynú - postupne vädnú a odumierajú. Pokiaľ napadne staršie rastliny, ich listy žltnú. Hynúce mladé rastliny a diery či „chodbičky“ v koreňoch mrkvy, petržlenu a zeleru, má na svedomí vŕtavka mrkvová.

Škodcovia mrkvy

Vŕtavka mrkvová (Psila rosae)

Vŕtavka mrkvová je mucha, ktorej larvy sú známymi škodcami koreňovej zeleniny. Dospelé jedince majú lesklé čierne bruško a hruď, hnedú hlavičku a žlté nožičky. Celé telo pokrývajú sivé chĺpky. V našich podmienkach sa za jeden rok vystriedajú až dve generácie. Najväčšie škody spôsobuje na tienistých miestach a pri pestovaní na tom istom pozemku viac rokov po sebe. Vŕtavka mrkvová je mucha, ktorej larvy sú známymi škodcami koreňovej zeleniny. Dospelé jedince majú lesklé čierne bruško a hruď, hnedú hlavičku a žlté nožičky. Celé telo pokrývajú sivé chĺpky. V našich podmienkach sa za jeden rok vystriedajú až dve generácie. Prvé larvy sa liahnu začiatkom júna a žijú v zemi, kde napádajú korene mrkvy, petržlenu a zeleru. Ich vývoj sa ukončuje približne o mesiac, kedy sa tesne pod povrchom zakuklia. O tri týždne môžete pozorovať dospelé jedince, živiace sa nektárom z kvetov.

Ako rozpoznať napadnutie vŕtavkou mrkvovou: Mladé rastliny vädnú a odumierajú. Listy starších rastlín žltnú. Na koreňoch sa objavujú hrdzavočervené chodbičky. Pri mrkve je poškodená predovšetkým dolná tretina koreňa, na rozdiel od vrtivky mrkvovej, ktorá robí malé chodbičky tesne pod hlavou mrkvy. Vo vnútri buliev zeleru vzniká fialové zafarbenie. Neskôr sú korene popretínané drobnými chodbičkami a ich vnútro je vyplnené výlučkami lariev na rozdiel od vrtivky, v ktorej chodbičkách trus chýba.

Životný cyklus vŕtavky mrkvovej: Prezimujú kukly, zriedkavejšie larvy v skladovaných koreňoch a v pôde. Hromadný výlet dospelcov pripadá na začiatok až polovicu mája. Samičky kladú mliečnobiele, podlhovasté, na povrchu bodkované vajíčka do pôdy v blízkosti hostiteľských rastlín. Larvy sa liahnu o 8 - 14 dní. Sú 6 - 8 mm dlhé, jasnožlté, lesklé. Ich vývoj trvá 3 - 4 týždne. Zakukľujú sa v hornej vrstve pôdy. Vŕtavky druhej generácie sa objavujú v tretej dekáde júla a v auguste. Všetky vývojové štádiá vŕtavky sú citlivé na vyššie teploty a sucho, čo ich obmedzuje vo vývoji.

Ochrana pred vŕtavkou mrkvovou:

• Preventívne opatrenia:
• Striedanie plodín: Koreňovú zeleninu by ste nemali pestovať na tom istom mieste v nasledujúcej sezóne. Znížite tým šancu výskytu škodcov.
• Spoločnosť rastlín: Mrkvu pestujte v blízkosti cibule, póru, cesnaku či pažítky. Ich typická vôňa by mala vŕtavku odradiť.
• Termín výsevu: Ďalšou možnosťou preventívnej ochrany je skorší, prípadne veľmi neskorý (až v júli) výsev. Vďaka nemu budú rastliny mrkvy v prípade napadnutia viac vyvinuté a spôsobené škody nebudú natoľko vážne. Staršie rastliny totiž vŕtavke lepšie odolávajú.
• Pestovanie vo vyvýšených záhonoch: Pomôcť môže aj pestovanie vo vyvýšených záhonoch.
• Textília: Veľmi vhodnou ochranou je pokrytie porastov textíliou s priemerom ôk 1 mm v období počas kladenia vajíčok, ktoré znemožňuje ich nakladenie do pôdy.
• Pretrhávanie (jednotenie) je dobré robiť zasa trochu neskôr, pričom odstraňujeme poškodené rastliny.
• Dôležité je pravidelné kyprenie pôdy, odstraňovanie buriny, zber a likvidácia poškodených rastlín.
• Postreky:
• Chemické postreky: Pokiaľ je napadnutie rozsiahle a nevadí vám používať chémiu, siahnite po prípravku Scatto. Použitie prípravku Scatto (nie je v malospotrebiteľskom balení), ideálne na začiatku rojenia dospelých jedincov.
• Ekologické postreky: Odporúča sa využiť NovaFerm Orion (koncentrácia 2 %), spolu s BorOil (koncentrácia 0,2 %). NovaFerm je prírodný postrek na báze mikroorganizmov, ktorý sa aplikuje na listy rastliny. Podporuje jej odolnosť voči škodcom a chorobám a tiež výnosnosť.
• Domáce postreky: Niektorí záhradkári odporúčajú využiť domáci cesnakový, prípadne cibuľový výluh. V prvom prípade zmiešajte 75 g roztlačeného cesnaku s 10 l vody a nechajte 24 hodín lúhovať. Následne môžete bez riedenia prípravok striekať priamo na listy alebo pôdu. Ak sa rozhodnete pre cibuľový postrek, pripravte si 200 g cibule (použite celú rastlinu) a 10 l vody. Nechajte spolu 24 hodín lúhovať.

Méra mrkvová (Trioza viridula)

Méra sa podobá voškám. Ide o veľmi malý hmyz, 1,7 až 2 milimetre dlhý, svetlozelenej farby. Podobá sa voškám. Nohy umožňujú skákavý pohyb, antény sú nitkovité, krídla má méra priehľadné. Vajcia sú predĺžené, žlté, na oboch koncoch zúžené. Larva je malá, takmer nehybná, zelenožltá, plochá. Larvy sa prilepia na listy. Dospelý hmyz zimuje v ihličnatých lesoch. Na jar voš žerie ihličie a neskôr, keď sa objavia jej prvé pravé listy, letí na mrkvu. Samičky kladú vajíčka na listy, pripevňujú ich k okraju listovej čepele, stopky alebo k stonke. Larvy sa objavia asi po 20 dňoch a prilepia sa na listy. Obdobie vývoja lariev je 30 dní. Méra mrkvová (Trioza viridula) pri silnom napadnutí dokáže zničiť celú rastlinu. Všimnete si ju kvôli skučeravenej vňati. Zostáva síce zelená, ale kvôli cicaniu rastlinných štiav a vylučovaniu toxických látok sa stáča. Rastliny prestávajú rásť a korene zostávajú tenké, prakticky nepoužiteľné.

Príznakom napadnutia sú skučeravené listy, ktoré zostávajú zelené, no zároveň sa stáčajú. Cicanie rastlinných štiav Ku skučeraveniu dochádza v dôsledku cicania rastlinných štiav z pokožkového pletiva a vylučovanie toxických látok.

Voška mrkvová

Voška mrkvová spôsobuje škody predovšetkým v suchých ročníkoch. Listy najmä „srdiečkové„ a mladé sú veľmi zvráskavené, skrútené a znetvorené. Voška prezimuje vajíčkami na rastlinných zvyškoch. Na jar sa tam liahnu bezkrídle vošky. V ďalších generáciách sa objavujú krídlaté samičky, ktoré preletujú v porastoch. V priebehu roka sa vyvíja niekoľko generácií vošiek. Všimnete si ich na jemnej vňati mrkvy - spôsobia kučeravosť listov a tvoria lepkavú medovicu, na ktorej neraz rastie pleseň.

Drôtovce (larvy kováčikovitých chrobákov)

Kováčik lesklý a Kováčik sivý je z poľnohospodárskeho hľadiska, bezvýznamná. Veľa škody však spôsobujú ich larvy (drôtovce). Škodia na podzemných častiach rastlín, ničia klíčky vzchádzajúcich hostiteľských rastlín. Najväčšie škody spôsobujú na jar a na jeseň. Nazývajú sa drôtovce. Chrobáky majú pretiahnuté štíhle telo. Krovky pokrývajú celé bruško. Sfarbenie je prevažne čierne, hnedé, žlté alebo červené, niekedy kovovo tmavé. Obyčajne sú žltohnedo zafarbené. Hostiteľskými rastlinami sú takmer všetky zeleniny, s výnimkou cibule, a taktiež poľné plodiny. Kováčiky prezimujú v štádiu imág alebo lariev. Prezimujúce chrobáky sa na jar objavujú na poliach a lúkach. Larvy žijú v pôde veľmi dlho a veľmi sa nevzďaľujú od miesta, kde sa vyliahli. Larvy žijú najmä vo vlhkej pôde, s postupným zasychaním pôdy zaliezajú hlbšie do vlhkejších vrstiev pôdy. Kým škodlivosť dospelých chrobákov kováčika lesklého a kováčika sivého je zanedbateľná, ich larvy - drôtovce - dokážu urobiť poriadnu paseku. Sú biele až hnedé a veľmi štíhle, s tvrdým kĺbovým telom. Živia podzemnými časťami rastlín, vrátane koreňov a semien. Ak chcete zistiť, či sú vo vašej záhrade problémom drôtovce, prekrojte zemiak na polovicu, napichnete ho na palicu a zahrabete do zeme, pričom časť palice necháte odkrytú, aby ste ju mohli znova nájsť. Keď ste už mali v minulosti problém s drôtovcami, je mimoriadne dôležité striedanie plodín. Určite nevysádzajte novú mrkvu na miesto, kde ste už mrkvu pestovali alebo mali problém so škodcom. Červené a hrdzavé drobné larvy kováčikov prežívajú v pôde. Ich počet je možné znižovať dobrou starostlivosťou o pôdu, kyprením na jar aj v jeseni. Ochrana: ochrana proti nim je len v podobe snahy o starostlivosť o pôdu jarným aj pred-zimným kyprením.

Pochmurnatka

Pochmurnatka vytvára na povrchu koreňov hrdzavočervené chodbičky. Mladé rastliny odumierajú. Staršie rastliny petržlenu a zeleru reagujú žltočerveným sfarbením listov a spomalením rastu. Larvy prezimujú v napadnutých koreňoch a v pôde. Pochmurnatka má počas vegetácie dve generácie. Pochmurnatka vyzerá ako štyri až päť milimetrov dlhá, tmavo sfarbená, žltonohá mucha. Neskôr vstupujú do samotného koreňa mrkvy. Na spodných dvoch tretinách koreňov zanechávajú povrchové jazvy. Toto je najčastejší škodca koreňovej zeleniny a dokáže urobiť skutočne rozsiahle škody. Mimoriadne aktívny je v skleníkoch. Výskyt spoznáte podľa znetvoreného koreňa mrkvy.

Háďatko koreňové

Háďatko koreňové robí najväčšie škody na porastoch koreňovej zeleniny, ale napáda aj iné druhy zelenín. Mimoriadne veľké škody robí v skleníkoch. Tvoria na korienkoch nádory. Na bočných korienkoch sa tvoria milimeter veľké nádory. Najvhodnejšie na rozmnožovanie sú teplé piesčité a rašelinové pôdy. Škodca sa vyskytuje lokálne.

Choroby mrkvy

Vírusová kučeravosť mrkvy

Vírusová kučeravosť mrkvy sa prejavuje na mladých rastlinách, ktorým sa stáčajú listy a redukuje sa ich dĺžka. Neskôr rastliny zakrpatejú. Mrkvový vírus Y je vírus ss-RNA, ktorý ovplyvňuje plodiny čeľade mrkvovitých, ako je okrem mrkvy aj aníz, žerucha, koriander, kmín, kôpor a paštrnák. Mrkva je jedinou známou plodinou infikovanou v teréne.

Ochrana proti vírusovej kučeravosti: likvidáciou hostiteľských burín, ochranou proti voškám a dodržiavaním osevného postupu.

Mokrá hniloba mrkvy

Mokrá hniloba mrkvy patrí medzi bakteriózy. V porastoch mrkvy sa vyskytuje zriedkavo, veľký význam má ako skladová hniloba. Na napadnutých miestach patogén spôsobuje rýchlo sa rozširujúcu mokrú hnilobu. Postupne sa celý koreň mení na kašovitú hmotu. Výskyt ochorenia podporuje trvalé zamokrenie a napadnutie škodcami. Choroba napáda aj ostatné koreňové zeleniny.

Ochrana: Pri zbere by sa nemali poškodzovať korene, v prípade zberu za vlhkého počasia je potrebné ich pred uskladnením osušiť.

Biela hniloba mrkvy

Biela hniloba mrkvy patrí k najvýznamnejším skladovým chorobám mrkvy, petržlenu, zeleru, paštrnáku. Napáda prakticky všetky koreňové zeleniny. Na napadnutých koreňoch pozorujeme biely práškovitý povlak. V jeho strede sa tvoria tmavosivé až čierne hrudky dlhé 2 až 5 mm. Pletivá pod povlakom sú vodnaté a hnijú, pričom zapácha. Okolo napadnutého koreňa vzniká „ohnisko“ hnijúcich koreňov. Huba môže napadnúť koreň mrkvy počas celej vegetačnej doby, ale najväčšie škody spôsobuje počas skladovania.

Ochrana: Dodržiavanie osevného postupu, používanie zdravého osiva a správne skladovanie nenapadnutých koreňov.

Čierna hniloba mrkvy

Čierna hniloba mrkvy patrí taktiež k najdôležitejším skladovým chorobám koreňovej zeleniny. Napáda mrkvu, petržlen, zeler, paštrnák. Na mladých klíčiacich rastlinkách dochádza k černeniu korienkov, hypokotylu, nakoniec k padaniu rastlín. Na starších listoch sa vyskytujú malé, hnedé nekrotické škvrny, ktoré neskôr černejú. Škvrny sa rozširujú aj na ďalšie časti listov a napadnutá vňať postupne odumiera. Hniloba prechádza aj na koreňový kŕčok, ktorý hnedne a hnije a hlavne preniká hlboko do koreňa. Na vyvinutom koreni mrkvy sa po napadnutí najprv objavia tmavé, neskôr čierne nepravidelné, mierne vpadnuté škvrny, ktoré sa postupne prehlbujú. Pletivá vodnatejú, černejú a sú pokryté čiernozeleným povlakom. Infekcia sa prenáša osivom, infikovanými skladovanými koreňmi, kontaminovanými skladovými priestormi a rastlinnými zvyškami v pôde, na ktorých huba prežije až sedem rokov. Huba sa dobre šíri za daždivého počasia, vysokej vzdušnej vlhkosti a vyššej teplote. Skladovanie pri teplote 0 °C spomaľuje šírenie nákazy.

Ochrana: Dodržiavanie osevného postupu, používanie zdravého osiva a správne skladovanie nenapadnutých koreňov. Osivo môžeme moriť 1% roztokom prípravku Chitopron 5 %. V semenných porastoch môžeme použiť kontaktné meďnaté prípravky (napr. Kocide 2000), v koncentrácii 0,2 %, spolu s prípravkom BorOil v koncentrácii 0,2 % alebo prípravkom CuproTonic v koncentrácii 0,5 %.

Múčnatka mrkvová

Múčnatka mrkvová napáda všetkých predstaviteľov čeľade Apiaceae. Počas horúceho a suchého leta sa objavuje na hornej a spodnej strane listov biely múčnatý povlak. Huba prezimováva na hostiteľských rastlinách, môže sa prenášať aj osivom. V zahustených porastoch a porastoch prehnojených dusíkom sa rozširuje rýchlejšie. So silnejším výskytom múčnatky sa stretávame v prehustených a tienených porastoch. Šírenie ochorenia podporujú aj silné ranné rosy. Pri silnejšom napadnutí porastov dochádza k zníženiu úrody. Výskyt choroby je všeobecne viazaný na staršie listy a na druhú polovicu vegetácie. Najškodlivejšia je v auguste a v septembri. Pri vhodných podmienkach dochádza aj k napadnutiu stopiek listov. Ak sú podmienky vhodné pre rozširovanie infekcie, dochádza k spájaniu škvŕn, čo vedie ku kučeraveniu a usychaniu listov, ktoré vyzerajú ako spálené. Vysoké straty listov choroba spôsobuje pri daždivom počasí alebo nadmernom zavlažovaní.

Ochrana: Dodržiavanie osevného postupu, pestovanie pri správnej agrotechnike, používanie zdravého osiva. Na chemickú ochranu sa používajú prípravky s účinnou látkou na báze síry (Thiovit-Jet).

Pleseň sivá (Botryotinia fuckeliana syn. Pleseň sivá)

Pleseň sivá okrem mrkvovitých napáda väčšinu kultúrnych rastlín. Huba vytvára jemné biele povlaky, neskôr sivé. Hniloba väčšinou začína na vrchole alebo na špičke hlavného koreňa. Optimálne podmienky pre rozvoj choroby sú za vlhkého počasia a teplote 15 až 20 °C.

Ochrana: Optimálna agrotechnika, hlavne vyvážené dávky živín a podobne, ako pri všetkých mrkvovitých, zabezpečiť kvalitný zber a optimálne podmienky na skladovanie. Preventívnym opatrením je pred sejbou zapracovať do pôdy bakteriálny produkt NovaFerm® MULTI v koncentrácii 3 %.

Alternáriová škvrnitosť listov mrkvy

Alternáriová škvrnitosť listov mrkvy je huba, ktorá napáda predovšetkým nadzemné časti mrkvy, petržlenu a feniklu. Prvé príznaky sa objavujú na najstarších listoch ako drobné žlté škvrny veľkosti 1 až 2 mm. Postupne listy hnednú až sčernejú. Listy vyzerajú ako spálené a odumierajú. Podobné škvrny sa objavujú aj na stonkách rastlín, na kvetoch a na okolíkoch. Alternária môže napadnúť aj podzemné časti rastlín. Tvoria sa na nich vpadnuté škvrny modrosivej alebo čiernej farby. Huba prežíva v pôde, na pozberových zvyškoch a na semenách. Rozširuje sa najmä za daždivého počasia a pri vyšších teplotách.

Ochrana: Dodržiavanie osevného postupu, priestorovej izolácie, semenné porasty pestujeme na vzdušných miestach, kde listy rýchle presychajú. Uskutočníme morenie osiva 1% roztokom prípravku Chitopron 5 %. V semenných porastoch môžeme použiť meďnaté prípravky (napr. Kocide 2000), v koncentrácii 0,2 %, spolu s prípravkom BorOil v koncentrácii 0,2 % alebo prípravkom CuproTonic v koncentrácii 0,5 %.

Cerkosporióza mrkvy

Cerkosporióza mrkvy napáda kultúrnu i divo rastúcu mrkvu. Na okrajoch mladých listov, listových stopkách a stonkách sa objavujú malé okrúhle chlorotické škvrny o priemere 1 až 2 mm. Škvrny môžu byť žltohnedé, hnedé až čierne. Škvrny sa zväčšujú a postupne môže dôjsť až k odumretiu listov. Huba prezimováva v pôde na odumretých zvyškoch napadnutých rastlín a na osive. Počas vegetácie sa huba rozširuje vetrom na nové porasty. Huba nemá veľké nároky na teplo, infekciu podporujú časté zrážky.

Ochrana: Dodržiavanie osevného postupu, likvidácia pozberových zvyškov hlbokou orbou. Uskutočníme morenie osiva 1 % roztokom prípravku Chitopron 5 %. V semenných porastoch môžeme použiť meďnaté prípravky (napr. Kocide 2000), v koncentrácii 0,2 %, spolu s prípravkom BorOil v koncentrácii 0,2 % alebo prípravkom CuproTonic v koncentrácii 0,5 %.

Prevencia a ekologické metódy ochrany

Jednou z najúčinnejších prírodných metód ochrany mrkvy je kombinácia s inými rastlinami a správne striedanie plodín. Napríklad pestovanie cibule v blízkosti mrkvy pomáha odpudzovať mrkvové mušky, ktoré neznášajú vôňu cibule. Cibuľa, pór a cesnak sú skvelí susedia pre mrkvu, pretože ich vôňa odpudzuje mrkvové mušky. Bylinné výluhy a prírodné repelenty z rastlín, ako sú púpava, palina a rebríček, sú výbornými prírodnými prostriedkami na ochranu mrkvy pred škodcami. Tieto rastliny obsahujú látky, ktoré odpudzujú hmyz a podporujú odolnosť mrkvy voči chorobám.

Bylinné výluhy:

• Palinový výluh: Namočte 200 g sušenej paliny do 5 litrov vody a nechajte lúhovať 24 hodín.
• Rebríčkový výluh: Zalejte 100 g rebríčku 1 litrom vody a nechajte stáť 24 hodín.

Bylinné výluhy aplikujte od jari do jesene, keď je mrkva najviac ohrozená škodcami.

Zdravá pôda je základom pre silnú a odolnú mrkvu. Pravidelné pridávanie kompostu alebo organického hnojiva zlepšuje pôdnu štruktúru a výživu, čím podporuje rast mrkvy a zvyšuje jej prirodzenú obranyschopnosť.

Okrem bylinných výluhov a kombinácie s inými rastlinami môžete použiť aj netkané textílie na ochranu mrkvy pred mrkvovými muškami.

Pre prevenciu vzniku ochorení a škodcov je dôležité dodržiavať správny osevný postup, používať zdravé osivo a zabezpečiť optimálne podmienky pre rast. Na pozemkoch robíme hlbokú orbu. Zabezpečenie priestorovej izolácie a dodržiavanie osevného postupu.

Starostlivosť o pôdu a skladovanie

Mrkva preferuje hlbokú, kyprú a dobre priepustnú pôdu bohatú na organické látky. Najvyššie hlinitopiesočnaté, piesočnatohlinité, ílovitohlinité s obsahom humusu. Na rovnaké miesto ju vysievame s odstupom 4-6 rokov, ostatne ako všetky zeleniny. Mrkva neznáša hnojenie maštaľným hnojom, na ktorý reaguje praskaním a rozvetvovaním.

Na uskladnenie sa hodia neskoršie odrody, ktoré zbierame tesne pred mrazmi. Mrkvu necháme ležať na hriadke na slnku. Je to kvôli hnilobným baktériám, ktoré na slnku hynú. Vňať zrežeme vo výške cca 10 cm. Korene od hliny nečistíme, inak bude hroziť, že mrkva bude trpieť hubovými chorobami. Skladujeme pri teplote 1°C a vysokej vzdušnej vlhkosti 95%. Mrkva raší pri teplote 2°C.

tags: #prederavena #mrkva #postrek #na #ochranu