Recepty od babičiek: Chuť tradícií v slovenskej kuchyni

Šesť jednoduchých receptov, ktoré dýchajú tradíciami a húževnatosťou našich prastarých rodičov. Staré recepty z jednotlivých regiónov Slovenska svojou jednoduchosťou pripomínajú ťažký život našich prastarých rodičov. Na druhej strane však skvelou chuťou poukazujú na vynaliezavosť našich babičiek a schopnosť vyčarovať z obmedzených surovín úžasne chutné pokrmy, ktoré si radi pripravujeme dodnes. Za málo peňazí veľa muziky.

Základom jednotlivých receptov sú predovšetkým zemiaky, múka a omastok. Ďalej sa už líšia prípravou či pridanými ingredienciami. V rodinných kuchárskych knihách sa ukrývajú poklady - recepty na obľúbené slovenské jedlá. To, čo zahraniční turisti považujú pri návšteve našej krajiny za špeciality, sprevádza Slovákov už stovky rokov. Vďaka tomu môžem zbierať skúsenosti na overené kombinácie ingrediencií od tých najpovolanejších. Verím tomu, že o radosť a rokmi overené recepty sa treba deliť. Preto vám chcem prostredníctvom týchto receptov poskytnúť chutný návod na to, ako priviesť trošku nostalgie a lahodnosti do našej modernej kuchyne.

Aké potraviny boli typické pre slovenskú kuchyňu?

Základnými zložkami slovenskej kuchyne boli múka, zemiaky, mlieko, mliečne výrobky, strukoviny a kapusta. Práve z nich vzniklo množstvo zemiakových pokrmov, vrátane halušiek. Polovicou úspechu je poznať správne pomery pri príprave zemiakového cesta na halušky.

Hoci sa nám dnes lokše spájajú najmä s jesennými kačacími hodmi, v minulosti mali v slovenskej kuchyni výnimočné postavenie. Placky zo zemiakovo-múčneho cesta sa pripravovali na sladko či na slano, jednoducho aj s bohatou plnkou. So zemiakovým cesto a jeho všestrannosťou ešte zďaleka nekončíme.

Ak máme chuť na niečo sladké a z kysnutého cesta, ako prvé si zvyčajne spomenieme na buchty. Ak sa chcete pustiť do tradičnej prípravy, majte už vopred hotovú plnku, aby vás nič nezdržiavalo. Jedlá starých mám boli sýte, výdatné a na prvý pohľad jednoduché. Mnohé staré recepty sa uchovali dodnes a radi si na nich pochutnávame.

Nasledujúci výber prináša obľúbené tradičné recepty zo slovenských kuchýň. Využívajú základné, no v našich podmienkach dobre dostupné suroviny. V porovnaní s modernou gastronómiou síce vyzerajú jednoducho, no jasne dokazujú vynaliezavosť našich starých mám, ktoré z mála vedeli vyčarovať sýte pokrmy pre celú rodinu. Aj dnes, keď chcú mnohí z nás variť chutne a lacno, sú staré slovenské recepty skvelou inšpiráciou…

Na Slovensku sa začal piecť už v 14. storočí a bol pečený z druhu múky, ktorý bol dostupný, a neskôr zo zemiakov. Ak bolo múky málo, primiešavali sa do cesta korienky rastlín. V kresťanskej viere je chlieb darom od Boha. Pre obdobia poznačené vojnou a pre chudobnejšie vrstvy boli príznačné hlavne strukoviny, kaše z pohánky, prosa či krúp. V horských oblastiach sa pestovali zemiaky, jedávala sa kapusta, ale v nížinách bol jedálniček pestrejší.

Keď sa do Európy a na naše územie dostali z Ameriky zemiaky, nastal v stravovaní našich predkov veľký prevrat. Ich zaradenie do jedálničkov bolo veľmi pomalé a až v 19. storočí sa stali plnohodnotnou súčasťou slovenskej kuchyne. Zemiaky predstavovali pre Slovákov druhý chlieb. Navyše ich pestovaniu sa darilo aj v severných a chladnejších oblastiach. Ich použitie bolo skutočne všestranné.

Stačilo iba zopár základných surovín, ktoré sa našli aj v nemajetnejšej domácnosti, a rodina si pochutnávala na sýtom jedle, ktoré napriek jednoduchosti použitých surovín rokmi získalo prívlastok jedinečné. Nie sú to len lokše, haruľa či ťahaná štrúdľa, ktoré už dlhé stáročia nesmú chýbať na slovenských stoloch. Každý kraj, región, každá obec či rodina majú tradičné jedlo, na ktoré nedajú dopustiť.

Sladké Recepty Starých Mám

Aj keď bola chudoba na Slovensku veľká, predsa sa nezriedka našiel kúsok múky nazvyš, aby mama napiekla deťom chutné koláče. Neboli bežným pokrmom, skôr sviatočným - na Vianoce a Veľkú noc. Keď najhoršie časy pominuli, sladké pečivo vo forme závinov a štrúdlí sa stalo súčasťou každodenného jedálnička. Postupne k nim pribúdali kysnuté koláče, pečené a parené buchty, bábovky či žemľovka.

• Buchty: Niekto má rád parené buchty, iný uprednostní tradičné kysnuté buchty pečené na jednom plechu v rúre.
• Párance: Boli označované ako jedlo chudobných. Aj napriek tomu, že sa pripravujú iba z niekoľkých základných a lacných surovín, majú svoje čaro a sú výnimočne výdatné.
• Bobáľky: Malé guľôčky z kysnutého cesta husto naukladané v pekáči sa najčastejšie podávajú s makom, tvarohom alebo orechami ako pôstne jedlo počas Vianoc.
• Slivkové gule: Dokonalá spomienka na detstvo a letné prázdniny. Základom je starostlivo vypracované husté zemiakové cesto. Nesmú chýbať zrelé sladučké slivky.
• Domáci jablčník: Krásne šťavnatý a voňavý zmizne z plechu ešte skôr, ako stihne vychladnúť.
• Makový závin: Medzi tradičné ľudové múčniky patria v našich končinách záviny a štrúdle - plnené makom, orechmi, jablkami alebo višňami.
• Žemľovka: Na žemľovke si pochutnávajú už mnohé generácie. Od minulosti do prítomnosti síce prešla zmenami, no v každom prípade sa treba tešiť na sladké vrstvy pečiva, tvaroh, jabĺčka a možno aj hrozienka.

Skalický Trdelník

Skalický trdelník je jeden z najobľúbenejších sladkých kysnutých koláčov na Slovensku. Zrodil sa a dodnes sa pečie na Záhorí, konkrétne v oblasti Skalice. Jeho výroba sa datuje do 19. storočia, keď podľa ľudových povedačiek žil v Skalici maďarský básnik a spisovateľ gróf Jozef Gvandániy. Recept na trdelník vlastnil práve jeho osobný kuchár. Na konci storočia sa zo súkromnej kuchyne grófa rozšíril do domácností na Záhorí a začal sa objavovať na miestnych jarmokoch. Výroba sa začala naplno až v polovici 20. storočia.

Postup prípravy cesta na trdelník: Dve lyžičky preosiatej múky a jednu lyžičku cukru si odložte na kvások. Zvyšný cukor, múku, soľ a na kocky pokrájané maslo zmiešajte. Hmotu rozdrobte, aby pripomínala posýpku. Pridajte 3 žĺtky. Do odloženej múky a cukru prihoďte droždie a asi deci vlažného mlieka. Pripravte si kvások. Keď vykysne, pridajte ho do misky k rozdrobenej múke a po častiach prilievajte mlieko. Nechajte ho 15 minút stáť, potom cesto vypracujte a opäť nechajte kysnúť aspoň 45 minút. Cesto opäť vypracujte, rozdeľte na 5 bochníkov a po 15 minútach naviňte hada z cesta na vymastené trdlo alebo plechovku.

Slané Recepty Starých Mám

• Džatky: Džatky, spišská regionálna pochúťka, nie sú ničím iným ako jednoduchými knedličkami, ktoré sa dajú dochutiť naslano, ale aj nasladko.
• Posúchy: Posúch, tradičný slovenský kysnutý koláč, sa potiera zmesou vody, masti a prelisovaného cesnaku. Ešte lepší je so zapichnutými kúskami slaniny.
• Pagáče: Recepty na pagáče patria k rodinným pokladom a dedia sa z generácie na generáciu.
• Domáci chlieb: V minulosti musela vedieť upiecť chlieb každá gazdina. Dnes je síce situácia úplne iná, no poctivý, doma pripravený chlieb má kvality, ktoré žiadny zo supermarketu nepredbehne.
• Lokše: Múka a zemiaky sú natoľko silnou dvojicou, že z nej naši predkovia dokázali pripraviť rôzne chutné a sýte domáce jedlá. Skvelé k pečenej kačici a červenej kapuste.
• Haruľa: Haruľa, v niektorých regiónoch známa ako zemiaková baba, je sýte slané zemiakové jedlo z plechu. Chutí ako zemiakové placky, ale namiesto postávania pri panvici s horúcim olejom sa pečie celá várka naraz v rúre.
• Podplameník (podpecník): Ide o druh slaného koláča, ktorý sa pripravuje z kysnutého chlebového cesta. Náplňou je bryndza, smotana, cibuľa a slaninka.

Zemiakové lokše

Slovenská kuchyňa ponúka širokú škálu chutných a sýtych jedál. Jedávajú sa k polievke, bývajú skvelou prílohou k husacine a výborne chutia aj natreté džemom, posypané makom či cukrom a zavinuté do podoby palacinky. Husacími lokšami je preslávená hlavne obec Chorvátsky Grob, no tento chutný pokrm je obľúbený na celom Slovensku, a to v rôznych podobách.

Príprava zemiakových lokší: Základnou surovinou sú zemiaky, ktoré treba uvariť tak, aby neboli ani tvrdé, ani príliš mäkké. Nechajte ich vychladnúť a nastrúhajte ich. Skúsené gazdinky radia, aby ste lokše pripravovali zo starších zemiakov, ktoré už v sebe nemajú toľko vody, a uvarili ich deň vopred. Popučené zemiaky len jednoducho zmiešajte s múkou, so soľou, cesto rozdeľte na rovnaké kúsky a rozvaľkajte na lokše.

Zemiakové placky

Jednou z dodnes najobľúbenejších zemiakových pochúťok sú zemiakové placky. Každý región má svoj recept, ktorý považuje za ten najlepší. Niektorí pridávajú viac majoránky, iní si potrpia na cesnak, no aj tak sú placky vo výsledku skvelé. Odlišnosť sa netýka len samotných ingrediencií, súvisí aj so zaužívaným pomenovaním, ktoré v rámci Slovenska nie je jednotné.

Príprava zemiakových placiek: Neuvarené zemiaky nastrúhajte najemno. Pridajte do nich vajcia, soľ, cesnak, všetko korenie a premiešajte. Do zmesi prisypte múku, aby sa cesto zahustilo, a znovu poriadne premiešajte. Na panvicu s rozohriatym olejom vkladajte kúsky cesta a roztľapkajte ich na tenšie kolieska.

Obľúbené Sedliacke Jedlá

• Plnené holúbky: Sú tradičným jedlom východoslovenskej kuchyne. Bolo dobrým zvykom podávať ich na rodinných oslavách.
• Bryndzové halušky: Do poctivo pripravených bryndzových halušiek sme sa zamilovali od prvého sústa.
• Široké rezance: V tradičnej slovenskej kuchyni boli tenké rezance využívané ako závarka do polievky, hrubšie rezance zase ako samostatné jedlo.
• Strapačky s kyslou kapustou: V minulosti boli na jedálničku niekoľkokrát za týždeň! Do horúcej vody sa hádžu z dosky pomocou noža alebo sa pretláčajú cez sito s väčšími otvormi.
• Plnené pirohy: Ide o nekysnuté zemiakové cesto, ktoré sa rozvaľká, naplní sladkou alebo slanou náplňou a vyvarí vo vode.
• Zemiakový prívarok: Najobľúbenejší bol výdatný zemiakový prívarok, ktorý sa podával s chlebom, vajíčkami alebo vareným mäsom.
• Šošovicový a fazuľový prívarok: V zimnom období sa pripravovali najmä strukovinové prívarky - z fazule a šošovice.
• Hrachový prívarok: Za to sa v ňom príjemne snúbi bohatá chuť žltého lúpaného hrachu a cesnaku.

Tradičné Recepty na Polievky

• Polievka mačanka: Ide o staré ľudové jedlo zo severovýchodu Slovenska a názov dostalo podľa toho, že sa do nej máča chlieb.
• Hubová polievka: Dobré jedlo nemusí byť komplikované. Dôkazom toho je napríklad aj táto hustá zemiaková polievka s hubami.
• Fazuľová a šošovicová polievka: Patria k našim tradičným pokrmom a v niektorých regiónoch Slovenska tvoria dokonca neodmysliteľnú súčasť štedrovečerného stola.
• Cesnaková polievka - cesnačka: Je príjemne hrejivá, správne pikantná a dá sa pripraviť v rôznych verziách a náročnosti.
• Demikát - bryndzová polievka: Typickou polievkou slovenských horských oblastí bola v minulosti bryndzová polievka, známa ako demikát.
• Kapustnica: Je tiež základom pre tradičnú kapustnicu, ktorá má naprieč Slovenskom rozmanité podoby. Raz je pôstna (s hubami a slivkami), inokedy hustá a plná mäsa a údenín.

Tradičné Recepty z Trnavského Regiónu

Husacina a pohár modranského! Superlatív dobrého života, ako si ho nielen dedinčan, ale aj mestský človek často predstavuje. Len čo polievok poznajú a varia naše gazdinky! Je tu polievka fazuľová, bobová...

Konzervovanie potravín

Mnohé zo spôsobov uskladňovania zeleniny sa zachovali dodnes. Koreňová zelenina sa ukladala na zimu do jám vystlaných slamou, aby nepomrzla. Ovocie - sušence, krížalky, štiepky - sa sušilo vo veľkom množstve, najmä jablká, hrušky a slivky.

Kapusta bola v minulosti všeliek, pri zažívacích problémoch sa pil odvar zo sušených sliviek a hrušiek. Voda z varených sliviek zmierňovala kašeľ, na choré priedušky sa používali suché dule.

Prvá Slovenská Kuchárska Kniha

Obraz o stravovaní našich predkov nám prinášajú kuchárske knihy. Prvú slovenskú kuchárku napísal kuchár Ján Babilon. Na knihe s názvom Prvá slovenská kuchárska kniha v slovenskej reči pracoval 20 rokov a publikoval ju v roku 1870.

Veľký piatok je dňom ticha, rozjímania, ale aj jednoduchosti - a práve tá sa odrážala aj v tradičnej pôstnej kuchyni našich starých mám. Bez mäsa, bez prebytku, zato s láskou, rozvahou a z lokálnych surovín, ktoré boli po ruke.

1. Jednoduchá, výživná a symbolická - šošovica bola kedysi považovaná za jedlo chudobných, no práve preto mala počas pôstu v kuchyni svoje pevné miesto. Babičky ju varili s koreňovou zeleninou, bobkovým listom, cesnakom a pár kvapkami octu na záver.
2. Bez mäsa, bez výmyslov - len zemiaky, múka a štipka soli. Lokše sa piekli nasucho na platni alebo panvici, natreli sa maslom (alebo olejom, ak sa držal prísny pôst) a jedli s kyslou kapustou alebo s kyslou smotanou.
3. Áno, aj sladké jedlá boli pôstne, pokiaľ neobsahovali masť či vajcia. Naše staré mamy vedeli pripraviť jemné kysnuté cesto z múky, droždia, vody a štipky cukru. Buchty plnili slivkovým alebo jablkovým lekvárom a piekli ich vedľa seba tak, aby sa spojili.
4. Toto jedlo by mohlo mať podtitul „chudobná delikatesa“. Uvarené zemiaky sa zmiešali s osmaženou cibuľkou na oleji, pridala sa kyslá smotana a trocha octu a všetko sa spolu podusilo.
5. Ak boli halušky bez slaniny, ale zato s kopou dobrej kyslej kapusty, nikomu nič nechýbalo. Strapačky sa vyrábali z vody, múky a trošky soli - len základné suroviny. Uvarené sa premiešali s podusenou kapustou a dochutili rascou.

Tieto pôstne jedlá nie sú len spomienkou na minulosť - sú aj výzvou spomaliť, navariť z mála a vrátiť sa k jednoduchosti.

Martin, 24. 10. Skoro v každej turčianskej rodine sa tradujú jedlá, ktoré varievali gazdinky v dávnej minulosti. Určite sa používajú spôsoby prípravy overené časom a skúsenosťami. 24. októbra sa stretli členovia MO MS v Martine v Dome Jozefa Cígera Hronského, aby si toto vzácne dedičstvo vymenili, a tak sa navzájom obohatili o ďalšie skúsenosti.

Pravidelným menu našich babičiek boli kaše a snáď najčastejšie sa jedávala krupicová kaša. Ja sama som s ňou uspávala moje deti. Pri starých receptúrach na prípravu mäsovej polievky ma zaujalo, že sa mäso vkladalo do horúcej vody, aby ostalo šťavnaté. Množstvo vody sa muselo odhadnúť hneď, lebo voda sa nesmela počas varenia dolievať. Do polievky sa pridávalo sedem príchutí: čierne korenie, štipka papriky, zázvor, muškátový oriešok, muškátový kvet, šafran a soľ.

Omáčok a prívarkov je veľké množstvo. Prekvapilo ma, že pri príprave palaciniek sa používala hladká múka. Ráno sa kedysi začínalo sýtymi raňajkami. Sýtou je i praženica natvrdo. V družnom rozhovore nám popoludnie rýchlo uplynulo. Ochutnávali sme výborné placky s kapustou, vyprážané jabĺčka v cestíčku, ale i mäkučký makovo-jablkový závin. Gazdinky si vymenili recepty a rady, ako čarovať v kuchyni. To všetko nám osladila a okorenila svojimi básňami Anna Jamrišková.

Kedysi, v dobách minulých, poznali naše babičky tajomstvá lacnej, ale zato nesmierne chutnej domácej kuchyne, kde základom boli domáce, kvalitné potraviny. V kuchyni vedeli vykúzliť naozaj skutočné dobroty, z ktorých sa najedla celá rodina a to všetko za pár drobných. Nie vždy boli jedlá bohaté na množstvo surovín, aj tak chutili báječne a každý tanier ostal prázdny. Oživte si spomienky z detstva, kedy rozvoniavali na celú ulicu fantastické dobroty, koláčiky, bábovky, pečené buchty či zemiakové podlesníky. Hoci recept nie je ničím zvláštny, stále bude špeciálny. Dedí sa z generácie na generáciu, a pri každom zahryznutí sa vám vybavia tie najchutnejšie spomienky.

Poctivé domáce buchty sú skutočnou lahôdkou, ktorú pripravovali už naše babičky. Určite sa zhodneme na tom, že tie z obchodu, nech sú akokoľvek dobré, ich nikdy nemôžu poraziť. Čo je domáce, to je domáce. No a hlavne poctivé. Túto jednoduchú lahôdku dnes pripravujeme na niekoľko spôsobov, od slaných po sladké, plnené, či ochutené. Dnes to bude klasika s poriadnou dávkou cesnaku. Ak neviete čo upiecť, bublanina je vždy ideálna voľba, najmä ak potrebujete spotrebovať sezónne ovocie. Ako sa hovorí, za málo peňazí veľa muziky, a pochutí si celá rodina.

Materina dúška patrí medzi bylinky s dlhou históriou. Kedysi ľudia verili, že dokáže chrániť pred všetkým negatívnym. Hrejivá šálka poctivého domáceho čajíka účinkuje upokojujúco a zbaví vás mnoho problémov, či už pri prechladnutí, alebo problémoch s trávením.

Že len na Vianoce? Omyl! Fantastickú hustú hríbovicu si môžete pripraviť kedykoľvek, či už z čerstvých alebo sušených hríbov. A hrsť sliviek jej dodá tú správnu chuť a arómu. Azda neexistuje domácnosť, kde by sa nepripravovalo lečo. Dnes sa využíva najmä na prípravu mäsových soté, ale u nás v kuchyni má stále svoje miesto. Vyskúšajte vymiešať len tak s vajcom, k tomu krajec chleba a lacná, rýchla večera je na stole. Klasika zo zemiakov, ktorej sa nebudete môcť nabažiť. Rýchla pochúťka našich babičiek za pár centov. Stačí zatriasť hrncom a dobrota je na svete. Je to jednoduchý ale za to veľmi chutný a sýty receptík. Tento recept pochádza z tých...

Hoci žijeme v dobe muffinov, brownies či cheescakov, poctivý čučoriedkový koláč s mrveničkou je predsa náš najtradičnejší, najpoctivejší a najchutnejší. Nebudeme si klamať. Prívarky vo všeobecnosti nepatria k jedlám, ktoré ulahodia oku, ale keď sa vydarí, oblizujeme sa až za ušami. Tradičné, strukovinové, obohatené vajíčkom, či klobáskou naše mamky pripravovali najlepšie. Šošovicový prívarok je klasika, ktorá sa na našich stoloch objavuje pravidelne. Hoci ide...

Medzi tradičné recepty, ktoré si rozhodne zaslúžia našu pozornosť aj dnes, patria zemiakové pochúťky ako fučka či džatky. Určite vyskúšajte! Úžasné recepty našich babičiek, na ktoré by sa nemalo zabudnúť. Hoci mali v komore často len základné suroviny, dokázali z nich vykúzliť nesmierne chutné jedlá.

Príklady receptov z tradičnej slovenskej kuchyne:

Bravčová krkovička s dusenou kapustou:

5 PORCIÍ, PRÍPRAVA 30 MINÚT, VARENIE 3-4 HODINY

Potrebujete: 1 kg bravčovej krkovičky, 2 lyžičky soli, 1-2 lyžičky drvenej rasce, 4 strúčiky cesnaku, 2 cibule. Na kapustu: 40 g kryštálového cukru, 40 g octu, 2 cibule, pol lyžičky mletej rasce, 1 kg bielej alebo červenej kapusty, 1 malý zemiak, soľ, mleté čierne korenie.

POSTUP:

1. Pripravte mäso: Deň alebo dva dni vopred krkovičku nasoľte, prikryte a vložte do chladničky. Pred prípravou ju osušte kuchynskou papierovou utierkou a vmasírujte do nej drvenú rascu a prelisované cesnaky.
2. Na dno zapekacej misy rozložte cibuľu nakrájanú na polmesiačiky, na ňu dajte mäso a podlejte ho pohárom vody. Nádobu prikryte a v rúre vyhriatej na 135 °C mäso pečte úplne domäkka 3-4 hodiny, občas ho prelejte výpekom. Ku koncu zvýšte teplotu na 200 °C a mäso posledných 20-30 minút pečte odkryté.
3. Pripravte kapustu: V hrnci s hrubým dnom na strednom plameni skaramelizujte cukor a zalejte ho octom. Nechajte mierne rozpustiť, pridajte cibule nakrájané na tenké pásiky a primiešajte rascu. Chvíľu opekajte a potom zasypte nadrobno nakrájanou kapustou. Nevadí, ak zostane trocha nerozpusteného karamelu na dne hrnca. Pridajte soľ a počkajte, kým kapusta nepustí vodu. Ak máte v hrnci málo tekutiny, prilejte trochu vody, hrniec prikryte a kapustu uduste takmer domäkka - na „zhryz“. Dochuťte ju výpekom z mäsa a, ak treba, octom, cukrom a soľou. Ak máte radi hustejšiu kapustu, ku koncu dusenia ju zahustite nastrúhaným zemiakom.
4. Podávajte s knedľou.

Mäsové karbonátky so zemiakovou fučkou:

5 PORCIÍ, PRÍPRAVA 45 MINÚT, VARENIE 60 MINÚT

Potrebujete: Na karbonátky: 2 cibule, 4 strúčiky cesnaku, štvrť lyžičky mletého muškátového orieška, pol lyžičky mletej červenej papriky, pol lyžičky mletej rasce, hrsť nasekanej petržlenovej vňate, 400 g mletého hovädzieho (krk, močing), 400 g mletého bravčového (najlepšie plece), 1 vajce, 3 lyžice strúhanky + 1 pohár na obaľovanie, soľ, mleté čierne korenie, olej alebo masť. Na fučku: 1 kg múčnych zemiakov, 4 lyžice hladkej múky, 2-3 lyžice bravčovej masti, 2-3 cibule, soľ.

POSTUP:

1. Pripravte karbonátky: Nadrobno nasekanú cibuľu osmažte do sklovita, pridajte prelisovaný cesnak a po chvíli muškátový orech, mletú papriku, rascu a ku koncu nasekanú petržlenovú vňať. Odstavte zo sporáka a mierne vychladnuté primiešajte k mletému mäsu, vajcu, strúhanke, soli a ku koreniu. Vytvorte malú skúšobnú karbonátku, opečte ju na tuku z oboch strán a podľa potreby dochuťte zvyšok zmesi. Z mäsovej zmesi vytvarujte karbonátky, obaľte ich v strúhanke a na miernom plameni opražte na oleji alebo masti z oboch strán.
2. Pripravte fučku: Zemiaky ošúpte, nakrájajte na malé kocky, zalejte vodou, osoľte a uvarte do mäkka. Čiastočne ich sceďte, ale vodu odložte. Popučte, zasypte väčšinou hladkej múky a povarte pár minút.
3. Zemiaky premiešavajte a podľa potreby pridajte odloženú vodu z varenia alebo múku. Fučku prikryte a nechajte niekoľko minút dôjsť. Medzitým skaramelizujte na bravčovej masti cibule nakrájané na tenké plátky, primiešajte do fučky alebo ju cibuľou posypte.
4. Podávajte s čerstvou alebo nakladanou zeleninou, prípadne hlávkovým šalátom.

Bryndzové podplamenníky:

6 PORCIÍ, PRÍPRAVA 25 MINÚT, KYSNUTIE A PEČENIE 90 MINÚT

Potrebujete: 500 g hladkej múky (na kysnuté cesto), 200-250 ml vlažného mlieka, 1 lyžicu cukru, droždie (7 g vrecko sušeného alebo polovica kocky čerstvého), 4 lyžice oleja, 1 lyžičku soli, 300 - 400 ml kyslej smotany, 150 g domácej (pikantnej, ak chcete) klobásy, 150 g domácej slaniny, 2 cibule (žlté alebo červené), 150 g bryndze, soľ, mleté čierne korenie, viazanička čerstvého kôpru.

POSTUP:

1. Pripravte kvások: Zamiešajte spolu trochu múky, vlažného mlieka, štipku cukru a droždie. Vzniknutý kvások primiešajte k zvyšku múky, cukru a mlieka, pridajte olej a soľ. Vypracujte jemné a vláčne cesto. Nechajte ho nakysnúť.
2. Cesto rozvaľkajte a roztiahnite do plechu vyloženého papierom. Väčší plech bude znamenať tenšie, pizzové cesto, menší plech hrubšie cesto.
3. Cesto potrite kyslou smotanou, posypte nakrájanou klobásou, slaninou, cibuľou nakrájanou na tenké polmesiace a kúskami bryndze. Podplamenník posypte mletým čiernym korením. Nechajte 10-20 minút nakysnúť.
4. Do rúry vyhriatej na 230-250 °C vložte prázdny plech a nechajte ho dobre zohriať. Podplamenník s papierom na pečenie opatrne preložte na rozpálený plech.

tags: #recepty #pre #radost #od #nasich #babiciek