Fazuľa patrí v slovenských domácnostiach medzi veľmi obľúbené strukoviny. Môžete ju použiť do omáčok, polievok, prívarkov či ako chutnú prílohu, plnú rastlinných bielkovín. A nie je nič ľahšie, ako vypestovať si ju priamo doma vo vlastnej záhradke! Fazuľa je jednoročná rastlina z čeľade bôbovitých, ktorá má svoj pôvod v tropických oblastiach Južnej Ameriky, no dnes ju nájdeme po celom svete.
Druhy a odrody fazule
Zástupcov z rodu fazule je viac ako 50, avšak tie sa u nás pestujú skôr raritne. Fazuľa obyčajná (Phaseolus vulgaris) je najčastejšie pestovaným druhom vôbec. V odbornej literatúre aj v záhradníctve ho môžete nájsť aj pod názvom fazuľa záhradná, pri kríčkových variantoch tiež ako fazuľa kríčková. Odrôd tohto druhu existujú doslova stovky, preto ich delíme na kultivary popínavé a kríčkové. Medzi obľúbené odrody pri pestovaní fazuliek (strukov ako zeleniny) patria napríklad 'Aidagold', 'Gusty' alebo 'Satelit'.
Fazuľa šarlátová (Phaseolus coccineus) sa obvykle pestuje ako okrasná, pričom struky sú samozrejme jedlé. Kvety fazule šarlátovej sú sýto červené, semená majú väčšinou tiež podobné odtiene. Ak pestujete fazuľu pre následné používanie celých luskov, vyberte si z odrôd Aidagold, Gusty alebo Satelit.
Existujú rôzne odrody fazule, ktoré sa líšia napríklad farbou strukov alebo semien:
- Odrody žltých semien: Bis, Elektra, Daniel, Goldpantera.
- Odrody zeleného jablka: Casablanca, Esterka, Ibiza.
- Odrody pre suché semená: Oseknutie, Eureka, Dvojitý, Kontra.
Kríčkové odrody, ako napríklad ‚Borlotto‘ s červeno-bielymi škvrnami na strukoch, sú kompaktné a zaberajú menej miesta, čo ich robí ideálnymi pre menšie záhrady. Ťahavé odrody, ako ‚Kentucky Blue‘ s tmavozelenými strukmi alebo ‚Purple Podded‘ s fialovými strukmi a vynikajúcou chuťou, potrebujú oporu, po ktorej sa budú pnúť.
Príprava pôdy a výsev
Pred pestovaním fazule je dôležité pôdu dobre pripraviť. Na jeseň je treba poriadne prekyprenie a na jar, pred výsadbou, upravenie pôdy rotavátorom. Následne zapracujeme draselnú soľ, liadok a superfosfát. Fazuli vyhovujú stredne ťažké, kypré pôdy s pH 6 - 7. V čase kvitnutia a nasadzovania strukov je opäť vhodné pôdu prihnojiť liadkom vápenatým.
Fazuľa potrebuje pre dobrú kondíciu slnečné stanovisko, dostatok tepla a dobre priepustnú hlinito-piesčitú zem. Ideálne je slnečné a teplejšie stanovisko, chránené pred vetrom a vplyvmi počasia. Pestovanie fazule v chladnejších oblastiach sa neodporúča, rastlina je vyložene teplomilná. Volíme dobre priepustnú hlinitú pôdu s neutrálnym pH, kyslé a ťažké pôdy sú na pestovanie fazule nevhodné.
S výsevom fazule sa netreba náhliť, nakoľko je pomerne náročná na teplo - je dôležité mladé rastlinky ochrániť pred jarnými mrazmi. S výsevom teda môžete začať koncom apríla a sadiť až do polovice mája. Semená väčšiny odrôd vysievame od mája do júna, pokojne aj priebežne. Dôležité je, aby mladým rastlinkám nehrozili mrazy.

Výsadba a pestovanie
Fazuľa je jednoročná rastlina s koreňovým systémom, veľmi podobným hrachu. Býva v ťahavých a kríčkových variantoch a väčšinou je stredného vzrastu. Ťahavé varianty sú vhodnejšie do menších záhradiek, keďže zaberú menej plochy, no za to rastú do poriadnej výšky.
Pri kríčkových odrodách je vhodné vysádzanie do riadkov, vzdialených 40 - 60 cm alebo do sponu 40 x 40 cm. Do jednej jamky umiestnime 3 - 5 semienok. Kríčkovú fazuľu vysievame zvyčajne do jamky po troch kusoch, do hĺbky 4 až 5 cm. Medzery medzi semenami majú byť 5 cm. Jamky majú byť v trojspone vo vzdialenosti 40 cm.
Ťahavé odrody vysádzame do kruhu, cca 6 - 8 semien, pričom do stredu umiestnime opornú tyč, dlhú 2 - 3 metre. Keď vysejeme semená popínavej fazule k akejkoľvek opore, väčšinou sa už nemusíme starať o spôsob jej rastu. Problém nastáva vo chvíli, keď sa v blízkosti nachádza aj iný predmet alebo rastlina, po ktorej sa fazuľa dokáže popínať, alebo keď je opora príliš nízka a výhonok ju prerastie. Fazuľu jednoducho z nechcenej „opory“ odoberieme a priviažeme k bambusovej alebo plastovej opore, či ku konštrukcii z prútov.

Starostlivosť o fazuľu
Fazuľa má veľké nároky na vlahu, preto je dôležité pravidelné, bohaté zalievanie. Okrem toho potrebuje aj vysokú vzdušnú vlhkosť. Aby ste vypestovali hojnú úrodu, dbajte o správne zalievanie, hlavne počas nasadzovania strukov. V tomto období môžete fazuľu prihnojiť liadkom vápenatým. Voda by mala smerovať len ku koreňom, listy nepolievajte.
Kyprenie patrí k základným postupom, ktorý smeruje k veľkej úrode aj zdravým rastlinám. Narušenie pôdy je dôležitou prevenciou proti klíčeniu burín i proti tvorbe pôdneho prísušku. Fazuľa vyžaduje prekyprovanie pôdy. Začnite hneď po vyklíčení.
Čo sa týka hnojenia, optimálne je použitie kompostu. Pred výsevom je vhodné pôdu obohatiť kompostom alebo hnojivom bohatým na dusík.
Škodcovia a choroby
Medzi najčastejších škodcov patria vošky, antraknóza a iné hubové ochorenia a skočky. Vošky je dôležité, po ich objavení, čo najskôr zlikvidovať, pretože sa dokážu extrémne rýchlo premnožiť a zničiť celé rastliny, okrem toho prenášajú rôzne vírusové ochorenia. Antraknóza vytvára hnedé okrúhle škvrny, ktoré postupne splývajú.
Ochranou pred výskytom škodcov a chorôb je vysadenie na odlišnom mieste každý rok (rotačné pestovanie plodín). Vošky môžete odstrániť ručne alebo použiť organické postreky, napríklad na báze mäty piepornej alebo cesnaku. Proti slizniakom je účinné ručné zbieranie alebo použitie ekologických pascí.

Zber fazule
Fazuľa je pripravená na zber vtedy, keď sa pri ohnutí struk od stonky sám odlomí. Ďalším signálom, že sa na rastline nachádza mnoho zrelých strukov, sú chradnúce, listy usychajú a žltnú. Zrelé struky pretrhávajte každý deň, vďaka tomu podporíte kvitnutie a predĺžite dobu zberu nielen pri popínavých, ale aj pri kríčkových odrodách.
Celé struky sa zbierajú priebežne niekoľko týždňov. Ich „zrelosť“ poznáme podľa toho, že po ohnutí „chrumkavo“ prasknú a nie sú extrémne húževnaté. Zberať môžeme aj pomerne mladé struky, ktoré sa mimoriadne dobre hodia do niektorých pokrmov.
Fazuľu môžete pestovať na zelené struky alebo až po dozretí a vyschnutí strukov. Spôsob pestovania sa pritom nelíši. Zrelé struky spoznáte podľa toho, že sa pri ohnutí ľahko zlomia. Zber vykonávajte približne raz do týždňa. Ak budete zberať zelené struky, je potrebné skonzumovať ich do 7 dní a skladovať ich v chladničke.
Úroda z fazule, čo nám rástla do neba 🙂
Nutričné hodnoty a využitie
Fazuľa obsahuje veľa výživných zložiek a rôzne zdraviu prospešné živiny. Nutričné zloženie tejto strukoviny je naozaj výnimočné, samozrejme, sčasti sa môže meniť pri konkrétnych druhoch a odrodách. Až približne 20 % hmotnosti tvoria práve proteíny. Spomenúť môžeme, samozrejme, aj vitamíny a minerály, a to hlavne viaceré vitamíny skupiny B, vitamín C, železo, draslík, horčík alebo zinok.
Zelená fazuľka obsahuje veľa základných vitamínov, vrátane kyseliny listovej. Sú tiež dobrým zdrojom vitamínu C. Aj keď fazuľa nemá vysoké nároky na pôdu, nie vždy sa záhradkárom pri jej pestovaní darí. Zelené fazuľky neobsahujú cholesterol, sú dobrým zdrojom vlákniny a majú prirodzene nízky obsah sodíka.
Nutričné hodnoty zelenej fazuľky (na 100g):
| Nutričná hodnota | Množstvo |
| Kalórie | 31 kcal |
| Voda | 90 g |
| Bielkoviny | 1.83 g |
| Sacharidy | 7.0 g |
| Vláknina | 2.7 g |
| Vápnik | 37 mg |
| Železo | 1.03 mg |
| Horčík | 25 mg |
| Fosfor | 38 mg |
| Draslík | 211 mg |
| Vitamín C | 12.2 mg |
| Vitamín K | 14.4 mcg |
V kuchyni sa najčastejšie využívajú vysušené semená fazule. Pri ich príprave v prvom rade dodržiavajte postup uvedený na obale. Semená namočíme do čistej vody, a to ideálne na 8 až 12 hodín. Vodu zo semien po namáčaní vylejeme. Pri varení fazule možno do vody pridať bylinky na zlepšenie stráviteľnosti strukovín, ako je bobkový list, tymian, saturejka.
Mladé nedozreté struky fazule (zelená alebo žltá fazuľka) sa pripravujú iným spôsobom. Nie je potrebné namáčanie aj zdĺhavé varenie. Čerstvým fazuľovým strukom zrežte konce a povarte ich vo vriacej vode asi 10 minút. Sú mäkké raz-dva a vy ich môžete pridať do rôznych pokrmov alebo sú tiež skvelé ako zdravá príloha. Aj mrazené struky možno krátko povariť alebo pripraviť na pare. Nezabúdajte na to, že v surovom stave obsahujú jedovaté lektíny, takže krátka tepelná úprava je nevyhnutnosťou.

Pozbierané struky je následne potrebné otvoriť a povyberať semená. Dobre presušené semená fazule môžeme uskladniť na zimu. Vhodné je skladovanie na suchom, tmavom a chladnom mieste, napr. v suchej komore. Ak ich neplánujete spotrebovať hneď, najlepším spôsobom je mrazenie. Odrežte konce fazuliek, krátko ju blanšírujte a dajte zamraziť do boxov alebo vrecúšok.