Pestovanie žltých melónov: Od semienka po sladkú úrodu

K letným mesiacom neodmysliteľne patrí melónová sezóna. Väčšina ľudí pritom na túto osviežujúcu pochúťku nedá dopustiť. Pokiaľ sa do tejto skupiny osôb radíte aj vy, skúste si melón vypestovať sami. Melón nepatrí medzi typické plodiny našich záhrad. Je to podmienené tým, že je náročný na podmienky, a tak sa mu nedarí všade. Plody tejto rastliny so sladkou dužinou sú vyhľadávanou pochúťkou. Všeobecne rozlišujeme dva základné druhy melónov - vodný a cukrový. Obe skupiny pritom vyzerajú na prvý pohľad trochu odlišne. Rozdiel tiež spočíva v ich dužine, ktorá má v oboch prípadoch inú štruktúru, chuť aj vôňu.

Vodné melóny sú zvonku zelené, vo vnútri ružovo červené s typickými čiernymi semenami. Existujú však aj kultivary bez semien, ktoré bývajú väčšinou sladšie. Stretnúť sa môžete aj s vodným melónom s netradičnou žltou dužinou, ktorý má vysoký obsah prírodného cukru. Červený melón je až z 93 % tvorený vodou. Cukrových melónov existuje hneď niekoľko druhov a neustále dochádza k ich šľachteniu. Medzi najznámejšie cukrové melóny môžeme zaradiť napríklad Galia, ktorý svojou chuťou pripomína nektarinku. Popularite sa teší aj melón Cantaloupe, ktorého plody bývajú malé a chuťovo pripomína ananás. Cukrové melóny spoznáte nielen podľa žltej šupy a dužiny, sú tiež menšie a majú trochu iný povrch ako vodové melóny.

Melóny patria k plodovej zelenine, ako napr. tekvice. Vedeli ste, že melón je zelenina a nie ovocie? Je jedno, koľko cukru obsahuje. Patrí do skupiny, kde patrí aj patizón, baklažán, tekvica, cukety, paradajka a paprika, teda do plodovej zeleniny.

Výber odrody a príprava

Chcete si v záhrade vypestovať sladké melóny, ktorými pohostíte svoju rodinu či priateľov? Pestovania melónov sa nemusíte obávať. Rozhodne neplatí, že by sa tejto rastline u nás darilo iba v južných oblastiach. Kľúčová je skôr správna voľba odrody pre konkrétnu nadmorskú výšku a podnebie. Aby sa melónom darilo, je na mieste najprv pristúpiť k ich predpestovaniu.

Cukrový melón je jednoročná poliehavá i popínavá silno rozvetvená rastlina s výhonmi dlhými až 150 cm, s úponkami a väčšinou so zaokrúhlenými listami. Z hlavnej stonky vyrastajú z úžľabín listov bočné výhonky, na ktorých väčšinou kvitne a plodí. Ich tvorbu a tým aj plodnosť môžeme pri niektorých odrodách podporiť zaštipnutím hlavnej stonky na mladých rastlinách za 4. - 5. Stonkovými úponkami sa rastliny prichytávajú na rôzne opory. Celá rastlina je chlpatá. Koreňový systém je dobre vyvinutý, z hlavného zvislého koreňa odbočujú bočné koreňové výhony, ktoré sa bohato rozvetvujú a vytvárajú hustú koreňovú sieť. Veľká časť koreňov prerastá k povrchu pôdy, čo má výhodu v tom, že tieto korienky dokážu dobre využiť i menšie zrážky. Kvety má žltkasté, väčšinou jednopohlavné a jednodomé, podobné uhorkovým. Samčie kvety rozkvitajú o niekoľko dní skôr ako samičie, ktoré ľahko poznáme podľa spodného guľovitého semenníka. Plody podľa odrody majú rôzny (guľatý i pretiahnutý alebo rebrovitý) tvar, sú rôznej veľkosti. Ich povrch môže byť hladký, bradavičnatý, sieťovaný, žltej farby, bielej, oranžovej, zelenej, sivej i hnedej.

Keďže cukrový melón pochádza z tropických oblastí, tak jeho nároky na teplo sú vysoké. Optimálna denná teplota hlavne pôdy je okolo 25 °C, nočná by nemala klesnúť pod 14 °C. Pri teplote 10 °C už melón zastavuje rast, pričom teploty blížiace sa k +1 °C sú pre neho už likvidačné. Teplota vzduchu sa môže pohybovať v rozpätí 18 - 30 °C. Aj na pôdu a živiny v nej sú melóny veľmi náročné. Pôda by mala byť ľahšia až stredná, výhrevná, veľmi dobre zásobená humusom a bohatá aj na živiny, dobre odburinená a nezamokrená. Dobré je, keď na jeseň do nej zapravíme hnoj v dávke 300 - 500 kg na ár, prípadne použijeme kvalitný a o minerálne živiny a stopové prvky obohatený kompost, a na jar pridáme ešte aj kombinované hnojivo alebo aspoň zmes síranu amónneho, superfosfátu a draslíka zasa vo forme obohateného kompostu. Voda je silným rastovým motorom melónov, ktorá je dôležitá aj pre bohatú a chuťovo kvalitnú úrodu plodov. Závlahy by sa však mali realizovať podmokom primeranou intenzitou bez rozbahnenia pôdy (následný pôdny prísušok je škodlivý) a mali by byť rovnomerne dávkované podľa klimatickej situácie. Závlahová voda by mala mať aspoň teplotu danej pôdy, a preto si ju zohrievame napríklad v sudoch na slnku, prípadne aj priamo vo fóliovníku.

Predpestovanie sadeníc

Sadenice melónov si môžete vypestovať sami zo semienka. A to tak, že ich umiestnite do vhodnej nádoby do hĺbky zhruba 1 cm pod povrch zeminy. Čas na pestovanie melónu zo semienka prichádza zhruba na konci marca alebo v apríli. Teplota v čase klíčenia by mala byť aspoň 20 °C. Vyžadujú dostatok tepla a svetla. Najskôr si kúpte semienka melónu a tégliky, do ktorých ich vysejete. Dajú sa zohnať špeciálne nádoby určené na výsev. Na dno nádoby nasypte substrát určený pre výsev a do neho vložte 3 semienka melónu. Umiestnite ich zhruba pol centimetra do hliny. Takto vysiaty melón pravidelne zalievajte, nech je hlina stále vlhká. Prvé lístočky sa objavia zhruba po 14 dňoch. Na výsev melónov je vhodná doba koncom marca. Mladé rastliny melónov tak budete môcť vysádzať von koncom mája.

Sadenice pestujeme z osvedčených, najmä skorších odrôd melónov, ktoré istejšie dozrejú aj v horších podmienkach. Substrát získame, ak zmiešame polovicu kompostovanej pôdy so štvrtinou rašeliny a štvrtinou piesku a všetko na pare alebo v rúre prehrejeme. Vlhkosť substrátu udržiavame rosením, prípadne prekrytím fóliou až do vzídenia. Keď rastlinky rozvinú deložné lístky, tak ich presadíme - najlepšie do rozpojiteľných fóliových zakoreňovačov s priemerom 10 cm, v ktorých sa sadenice jednak dobre vyvíjajú, ale pri ich vysádzaní na stanovište sa ich koreňová sústava neporušuje. Podobne môžeme použiť aj rašelinovocelulózové zakoreňovače.

S pestovaním semien je možné začať už v januári. Sadíme do hĺbky 0,5 cm, ideálne do rašelinovej tabletky. Minimálna teplota na klíčenie je 18 °C (najlepšie cez 20 °C). Doba klíčenia je 10 - 20 dní. Rastlinku presádzame v apríli alebo máji, a to ideálne do skleníka, kde bude mať oveľa lepšie podmienky, pretože je veľmi náchylná na kolísanie teplôt, časté dažďové prehánky a poveternostné podmienky. K úspešnému rastu potrebuje dostatok tepla a svetla.

Výsadba sadeníc

Predpestované sadenice melónov môžete do záhrady premiestniť najskôr v polovici mája. Kľúčové je, aby už v tomto období nehrozili mrazíky. Do pripraveného skypreného záhona vyhĺbime jamu a na dno umiestnime kompost či dozretý organický hnoj. Sadeničku potom vložte do jamy a zahrabte ju zeminou. Do jednej takej jamky môžete zasadiť dve až tri sadenice.

Ak sa chcete pustiť do pestovania melónov na balkóne, môžete tak urobiť pomocou vhodnej nádoby. Tá by mala byť priestranná a jej hĺbka by mala byť aspoň 65 cm. Rozmer je v tomto ohľade dôležitý a platí, že čím väčší, tým lepší.

Do skleníka môžete sadeničky spravidla vysadiť na prelome apríla a mája. Všeobecne sa odporúča umiestniť tu jednu sadenicu na zhruba 150 cm. Pamätajte, že skleník je nutné nechávať z času na čas otvorený, aby sa do neho dostal hmyz a mohol kvety opeľovať.

Rastlinky vysádzajte von až po polovici mája, kedy už nehrozia mrazy a teplota je vyššia. Pôde na záhrade neuškodí, pokiaľ ju nakypríte a prerýľujete. Pripravte si na záhrade pre túto chutnú zeleninu miesto a vyhĺbte jamky, ktorých dno naplníte hnojom. Vyberte miesto, na ktoré najviac svieti slnko. Sadenice už budú mať pevné lístočky. Nebojte sa ich zakryť hlinou až tesne pod ne. Do každej jamky dajte pokojne 2 - 3 sadenice a s odstupom cca 40 cm od ďalšej jamky.

Melóny sa dajú pestovať vo vinárskych oblastiach, teda v Polabí, na Litoměřicku alebo na južnej Morave. Melón pestujte na južnej strane, na južnom svahu, najlepšie na humóznej pôde, ktorá bude mať dostatok živín.

Pestovanie v nádobách

Balkón a terasa sa tiež dajú využiť na pestovanie melónov. Ak majú dostatok slnka a závetrie, riešenie sa dá nájsť. Údržba síce bude o niečo náročnejšia, ale dá sa to. Potrebovať budete kvetináč hlboký minimálne 60 cm a oporu, po ktorej sa môžu ťahať výhonky melónu. Ideálne je, ak je opora pevná a mriežková, aby udržala aj zrelé plody. Aby melóny dosiahli potrebnú cukornatosť, potrebujú dostatok živín aj vody. Preto je potrebné, aby ste na rastline ponechali maximálne 3 až 4 plody, aby sa nevysilila.

Starostlivosť počas rastu

Počas rastu pamätajte na dostatočnú zálievku, ale dávajte pozor na to, aby sa rastlina nepodmáčala. Pokiaľ sa rozhodnete pre sadenie melónu na záhrade, voľte slnečné miesto, ktoré je dobre chránené pred vetrom. Pamätajte na to, že melóny budú v záhrade potrebovať veľa miesta, pretože ich listy sa značne rozrastú.

Melóny obsahujú veľa vody, preto ju tiež vo veľkej miere potrebujú. Zalievajte ich preto aspoň raz týždenne, v horúcich mesiacoch môžete intenzitu zálievky zvýšiť. Melón potrebuje dostatok vody. Nepoužívajte ľadovú vodu rovno z kohútika alebo z hadice, ale nechajte ju najskôr nejakú dobu odstáť, aby mala teplotu ako pôda. Inak by rastliny utrpeli tepelný šok a zahynuli. Ak pestujete melóny, venujte pozornosť aj predpovedi počasia. Keď hrozí, že teplota v noci (alebo aj cez deň) bude nižšia ako 5 °C, pôdu okolo melónov zakryte čiernou textíliou, nech sú v teple.

Melóny pestované na komposte nemajú potrebu ďalšieho prihnojovania. Počas kvitnutia môžete použiť výluh zo žihľavy prípadne iné bio hnojivo.

Strihanie a zaštipovanie

Melóny spravidla začínajú kvitnúť začiatkom leta. Zhruba na konci augusta sa potom môžete tešiť na prvú úrodu. Vodné melóny sa zaštipovať nemusia. Pokiaľ sa rozhodnete pre pestovanie cukrových melónov, tie je treba zaštipovať za 3. listom. Postranné výhony sa potom zaštipujú za 5. až 6.

Vrúbľované melóny

Vrúbľované melóny v sebe spájajú hneď dve hlavné výhody. Hlavne sa jedná o nízky výskyt hubových chorôb, s ktorými sa pestovatelia melónov môžu stretávať. Druhým dôvodom vrúbľovania melónov je zvýšenie ich výnosu, pretože vrúbľovaná rastlina dokáže priniesť aj viac ako 80 kg plodov.

Pri pestovaní vrúbľovaného melónu je na mieste najskôr pristúpiť k ich predpestovaniu. Prípadne si môžete kúpiť sadenice vrúbľovaných melónov, ktoré bývajú v našom e-shope dostupné vo vhodnom čase na výsadbu.

U sadeníc vrúbľovaných melónov sa zeminou zasypáva iba podnož. Miesto vrúbľovania musí vyčnievať nad povrch, aby nedošlo k zakoreneniu. Ak sa napriek tomu melón pokúsi zakoreniť, treba mu korienky opatrne odstrániť. Vrúbľovaný melón umiestnite na slnečné stanovište a zvoľte ideálne pôdu vhodnú na pestovanie zeleniny. Hneď po výsadbe je tiež vhodné melóny dôkladne zaliať a pamätať na zálievku aj počas vegetácie.

Zaujímavý spôsob, ako melónom zvýšiť ich vitalitu a odolnosť jednak voči chorobám, ale aj trochu znížiť ich vysoko tepelné nároky (vhodné to je pre tepelne menej priaznivé polohy), je naštepiť ich klíčiace rastlinky na tekvicu figolistú (Cucurbita ficifolia), ktorá má aj bohatší koreňový systém, a teda i vyššiu plodnosť. Rastlinkám v štádiu prvých pravých lístkov asi 1,5 cm pod nimi šikmo žiletkou narežeme obe stonky a zasunieme ich zárezy do seba, oviažeme staniolom alebo umelohmotnou páskou a zasadíme do zakoreňovača. Zrastanie trvá asi 10 dní. Po tomto čase odrežeme vrchnú časť tekvice nad zrastom. Iným, možno jednoduchším spôsobom je štepenie do klínka. Pri ňom klíčiacu rastlinku tekvice narežeme medzi deložnými lístkami smerom dolu a do vytvoreného priestoru vložíme vrúbeľ melóna, ktorý sme pod listami klínovito zrezali.

Ochrana pred chorobami a škodcami

Melóny potrebujú pre svoj rast a zrelosť trochu viac času ako žltý melón. Zvyčajne dozreje aj o mesiac dva neskôr a potrebuje veľa slnka. Nie veľmi. Oveľa viac problémov im spôsobuje zima a vlhko. Zo škodcov ohrozujú melóny podobné druhy ako uhorky, čiže vošky alebo múčnatka uhorková, prípadne huby a plesne.

Zber úrody

Zrelý melón spoznáte podľa toho, že mu zaschnú stonkové úponky. Šupka zrelých melónov je lesklá a v mieste styku s pôdou má žltkastú farbu. Na zrelý plod sa tešte na konci augusta. Že je pripravený na konzumáciu spoznáte podľa jeho vône a žltej škvrny. Je to miesto, na ktorom melón leží na zemi a nedostáva sa mu slnko. Čím je tmavšia, tým lepšie. Ďalším indikátorom sú prasklinky okolo stopky a skrútená, suchá stopka. Ďalším znakom je skúška dutosti. Dvakrát klopnite na melón a ak sa ozve dutý zvuk, môžete si byť istí, že je dobrý a šup s ním na tanier alebo do ovocného šalátu!

Či už zberáte vlastnú úrodu alebo si kupujete melón v obchode, všímajte si stonku plodu. Ak je suchá a skrútená a po poklepaní plod vydáva dutý zvuk, bude už zrelý. Tiež si môžete všimnúť žltú plochu na ktorej melón leží. Čím je tmavšia, tým lepšie.

Zrelému melónu začne žltnúť spodok. Najskôr je biely, potom žltne. Zrelý melón ho má mať taký pekný žltý. Dobrým indikátorom zrelosti je aj to, že melónu zoschne nie stopka, to by bol už melón dávno prezretý, ale fúz. Tesne nad stopkou plodu. Je to logické, lebo rastlina už dozretý melón držať fúzom nemusí, tak uschne. Rastlina by ho chcela pustiť, aby melón spadol a vypustil semená. Stopka je zelená stále. Dokonca z nej tečie aj voda, keď praskne pri tom, ako ten melón trhám preč.

Melóny zberáme na konci leta, môžeme ich zberať postupne, ako dozrievajú.

tags: #semienka #zlteho #melona #vhodne #na #sadenie