Vegetačné obdobie uhorky: Od výsevu po zber úrody

Pestovanie uhoriek nie je obzvlášť náročná disciplína. Existuje však niekoľko pravidiel, ktoré treba počas pestovania dodržať. S predpestovaním semien sa začína v mesiaci apríl.

Uhorka siata (Cucumis sativus) je jednoročná rastlina s plazivou stonkou a ovíjavými úponkami. Kvety sa tvoria v pazuchách listových stopiek. Zvlášť sa tvoria samčie a samičie kvety, ktoré sa vyskytujú buď v rovnakom pomere, alebo prevládajú samičie. V prípade, že sa vyskytujú len samičie kvety, ide o špeciálne šľachtené, takzvané partenokarpické odrody, ktoré vytvárajú plody bez opelenia, a preto ani netvoria semená. Ich cena je trochu vyššia, no ich výhodou je, že plody rastú aj počas horšieho počasia, keď nelieta hmyz. Vhodné sú i do uzavretého priestoru skleníka či fóliovníka.

Horkosť plodov spôsobujú tri-terpénové zlúčeniny, ktoré sa vyskytujú vo všetkých rastlinách z čeľade tekvicovitých. Staršie pestované odrody obsahovali horké látky počas celého obdobia vývoja rastliny. Horkosť tých dnešných spôsobujú najmä stresujúce faktory počas pestovania, napríklad neharmonická výživa, nedostatok či nadbytok vody, vysoké rozdiely medzi dennou a nočnou teplotou. Aj prerastené plody bývajú horké, no niekedy iba z jednej strany. Zistíme to ochutnaním. Horkú časť odrežeme a vyhodíme. Istou možnosťou, ako menej intenzívnu horkosť odstrániť, je uhorku postrúhať a dobre nasoliť. Necháme postáť jednu či dve hodiny a následne v rukách dobre vyžmýkame.

Viete, že uhorky obsahujú až 92 - 96 % vody? V lete osviežia tiež rýchlo kvasené, takzvané „kvašáky“.

Semená vyberáme podľa toho, či plánujeme dopestovať iba uhorky na šalát alebo na zaváranie, či oboje. Uhorku šalátovú (C. sativus var. longus) pestujeme skôr v skleníkoch a fóliovníkoch, uhorku nakladačku (C. sativus var. V závislosti od odrody je dĺžka plodov nakladačiek v čase zberu 5 - 15 cm, v prípade šalátových uhoriek 15 - 30 cm i viac. Na šalát pritom môžeme využiť i trochu prerastené nakladačky. Robíme tak iba výnimočne, pretože ak plody včas neoberieme, obmedzí sa tvorba nových. Mladé plody sú zelené, na povrchu hladké alebo porastené hrubšími či jemnejšími ostňami. Taká je uhorka.

Osivo začína klíčiť pri 12 až 13 °C. Optimálna teplota pôdy na klíčenie v hĺbke výsevu je 25 až 30 °C. Plody nasadzuje najlepšie pri optimálnej nočnej teplote nad 15 °C v noci, pri jej poklese pod 10 °C prestane. Na teploty pod 10 °C spomaľuje rastlina rast a žltnú jej listy. Neznáša náhle zmeny teploty. Náročná je i na svetlo. Pestujeme ju na slnečnom mieste, chránenom pred vetrom. Pestuje sa v I. trati. Korení plytko, a tak nemôže využívať vodu z nižších vrstiev, preto ju v suchých dňoch často zavlažujeme.

Na pestovanie oboch druhov uhoriek myslíme už na jeseň a záhon hlboko zrýľujeme, zapracujeme doň maštaľný hnoj alebo kompost, aby sa do jari dobre rozložil. Dávka na 10 m2 je 40 až 60 kg. Zároveň zapracujeme fosforečné hnojivo a polovičnú dávku draselného hnojiva v síranovej forme (K2SO4 - síran draselný, lebo uhorka neznáša prípravky na báze chlóru). Na jar pôdu jemne spracujeme a zapravíme zvyšok draselného hnojiva.

V ponuke nájdeme väčšinou takzvané hybridné F1 osivo. Získava každoročným krížením vybraných rodičovských rastlín. Získaný hybrid prekonáva v sledovaných vlastnostiach, ako sú skorosť, rezistencia voči chorobám, farba, tvar či dĺžka vegetácie, oboch rodičov. Semená sú ploché, podlhovasté, žltobiele. Osivo morené fungicídmi je farebné - ružové, sivé i modré. I keď väčšinou platí, že klíčivosť semien s postupujúcim časom klesá, uhorka predstavuje výnimku. Najlepšiu klíčivosť má trojročné osivo uhoriek.

Priemerné vegetačné obdobie uhorky je 35 - 60 dní. Čas klíčenia semien je 4 - 8 dní.

Výsev a výsadba uhoriek

Keď sa pôda do hĺbky lopatového bajonetu zahreje na 13-15 ° C, smelo zasievame uhorky na otvorenom priestranstve. Spravidla to bude v druhej polovici apríla.

Výsev uhoriek v skleníku, najmä s núdzovým vykurovacím systémom, je možné vykonať o 3 až 4 týždne skôr ako výsev na otvorenom priestranstve. Ak chcete urýchliť zber, nalejte horúcu vodu na pôdu, prikryte plodiny fóliou alebo netkanou textíliou a počas chladných nocí vykurujte skleník.

Sadenice uhoriek vysadené v zemi by nemali byť staršie ako 30 dní, inak sa ich miera prežitia zníži o viac ako polovicu. Optimálny vek sadeníc uhoriek je 18-25 dní, čo znamená, že uhorky by sa mali vysievať 3 týždne pred plánovanou výsadbou.

Pri pestovaní na záhone sú najvhodnejšie piesočnato-hlinité až hlinito-piesočnaté, dobre priepustné pôdy s dostatočným obsahom vápnika. Neznášajú mokré, studené a uliehavé pôdy, vyžadujú hnojenie maštaľným hnojom. Na tom istom pozemku ich môžeme pestovať až po 4 až 5 rokoch. Sú dobrou predplodinou pre iné druhy zelenín.

Nakladačky aj šalátovky vysievame v poslednej dekáde apríla až do polovice mája podľa počasia, hlavne teploty. Sejeme do riadkov vzdialených 1 až 1,2 m.

Pri pestovaní vo fóliovníkoch a skleníkoch sa vytvárajú podmienky na urýchlenie vývinu o 10 až 14 dní a dosahovanie zvýšených úrod. Pri tomto spôsobe sa využíva hlavne pestovanie uhoriek šalátových z predpestovaných priesad. Obdobie od sejby do vysádzania trvá 4 až 5 týždňov, od vysádzania do prvého zberu 5 až 7 týždňov. Celkové vegetačné obdobie skorších odrôd trvá 90 až 100 dní a neskorších 110 až 130 dní.

Odroda uhorky Lianka je stredne skorá hybridná šalátová odroda, vhodná na pestovanie v záhone a na poli. Semená môžete vysievať v interiéri od polovice februára do polovice marca a sadenice môžete do záhona/na pole presadiť koncom mája začiatkom júna. Z úrody sa môžete tešiť od júla do septembra. Samotná uhorka má stredne dlhé (cca 20-25 cm), tupo zakončené, stredne zelené plody s riedkou a hrubou bradavičnatosťou.

S predpestovaním semien sa začína v mesiaci apríl. Je nutné zvoliť výživný substrát a miernu zálievku (premokrenie semenám škodí). Semienka sadíme do hĺbky 1-1,5 cm. Rastliny vyžadujú dostatok svetla, teplotu okolo 22 - 26 °C av noci ľahké zníženie teplôt (cca o 3 °C). Rastliny presádzame do záhona v priebehu mája, resp. v čase, keď už nehrozia ranné mrazy. Rastlinu je možné prekryť netkanou textíliou, čím predídete prípadnému prechladnutiu.

Naklíčené alebo nenaklíčené osivo vysievame koncom apríla do hĺbky cca 3 cm a sponu 100 - 120 x 30 - 60 cm. S výsevom môžeme pokračovať v nižších polohách do začiatku júna. Kvalitnú sadenicu s 2 - 3 pravými listami možno dopestovať za približne 30 dní. Predpestujeme ich najmä v chladnom či nepriaznivom období. Naklíčené alebo nenaklíčené osivo vysievame vo vnútri (skleník, okno bytu či domu) koncom marca, začiatkom apríla do debničky na vzdialenosť 5 x 3 cm alebo priamo po 1 semienku do téglikov alebo zakoreňovačov. Udržiavame teplotu 20 °C. Priesady 10 až 14 dní pred výsadbou otužujeme. Termín výsadby na vonkajší záhon závisí od priebehu počasia, obvykle je to koncom apríla. Vysádzame ich do dobre poliatych jamiek v čase, keď je pôda v hĺbke výsadby, čo je 10 - 12 cm, prehriata nad 13 - 14 °C.

Stanovište pre výsadbu uhoriek by malo byť slnečné alebo polotienisté, s humóznou, ľahkou pôdou, ktorá má dostatočný obsah živín. Ideálny spon je 50 x 100 cm. Uhorky nemožno opakovane pestovať v rovnakej pôde. Vhodnou predplodinou je repa, hrach, fazuľa alebo cibuľa.

Odporúčaný spon pri horizontálnom pestovaní na pôde je 100 - 120 x 50 - 60 cm, pri vertikálnom vedení na opore (sieť, motúzy) sadíme rastliny v riadku na vzdialenosť cca 30 cm.

Tip od dodávateľa: predpestujte si ju v kvetináčoch na chladnejšom, svetlom mieste. Od apríla presádzajte do skleníka alebo von.

Pestovanie a starostlivosť

Včasná výsadba je jednou z prevencií proti napadnutiu rastliny plesňou uhorkovou. Ďalšou prevenciou je tzv. Stanovište pre výsadbu uhoriek by malo byť slnečné alebo polotienisté, s humóznou, ľahkou pôdou, ktorá má dostatočný obsah živín.

Na šalátovky majú vyššie požiadavky na doplnkovú závlahu. Plody zberáme postupne v dvoj- až trojdňových intervaloch, čo podnecuje rastliny k tvorbe nových plodov.

Prihnojujeme hnojivami s obsahom mikroelementov, najmä horčíka a medi. Odstraňujeme suché listy a choré rastliny. Pri pestovaní na vedení rastliny namotávame na oporu.

V prípade potreby zasiahneme proti živočíšnym škodcom - voškám, roztočcom, bzdôškam či moliciam, a to najmä v skleníkoch a fóliovníkoch. Proti strapkám sa chemická ochrana nerobí.

Keď rastliny dorastú do výšky 70 - 100 cm, odtrhneme spodné listy, ktoré sa už dotýkajú pôdy.

Porast odburiňujeme a pôdu plytko kypríme.

Špecifiká pestovania

Na teplomilné rastliny, ako sú uhorky, sú ideálne podmienky v skleníku alebo vo fóliovníku. Pri týchto spôsoboch pestovania môžeme urýchliť ich vývoj o 10 až 14 dní a dosiahnuť tak vyššie úrody. V skleníkoch a fóliovníkoch sa zvyčajne pestujú uhorky šalátové z predpestovaných priesad.

Uhorky šalátové vyžadujú pestovanie na opore. Podobne ako uhorky plytšie zakoreňujú a ich dlhé stonky sa dosť rozrastajú. Pestujú sa z priamej sejby alebo z predpestovaných priesad, hlavne v najteplejších oblastiach južného Slovenska. Najlepšie sa im darí na ľahkých a humóznych pôdach. Semená začínajú klíčiť pri teplote 14 až 16 °C. Vysievame koncom apríla až začiatkom mája do hĺbky 4 až 5 cm. Dopestované priesady vysádzame v druhej polovici mája.

Melóny a dyne nie sú také náročné na chemickú ochranu ako uhorky. Zber sa začína v auguste, pri nastielaní pôdy aj skôr. Vyvinuté plody melónov pri dozrievaní spravidla menia farbu, pôvodne zelená šupka sa mení na žltú, belavú až oranžovú. Zrelé plody intenzívne voňajú. Zberajú sa hneď na začiatku úplnej zrelosti, lebo prezreté plody rýchlo mäknú. Zrelosť plodov dyne červenej poznáme podľa zasychania stopiek plodov a podľa tupo dutého zvuku pri poklepaní na plod. Pokožka plodov je lesklá a v mieste styku s pôdou prechádza z bielej farby do bledožltej. Dyne a melóny zberáme postupne, ako plody dozrievajú.

Z mnohých druhov tekvíc sa u nás najčastejšie pestuje tekvica obyčajná, nazývaná špargľová, a tekvica veľkoplodá, zriedkavo tekvica figolistová a tekvica muškátová. Obľúbené sú aj cukety, kabačky či patizóny. Ako rarity sa pestujú lagenárie rôznych tvarov. Tekvice sú spravidla bujného vzrastu s mohutným koreňovým systémom. Niektoré odrody majú plazivé stonky dlhé aj 10 m, kríčkové ich majú skrátené. Nároky na prostredie majú podobné ako uhorky, znášajú však lepšie nižšie teploty.

Semeno začína klíčiť pri teplote 12 °C, ale aj slabý mráz môže rastliny poškodiť. V období dozrievania znesú aj suchšie podmienky, lebo hlboko zakoreňujú. Na živiny sú náročné podobne ako ostatné tekvicovité rastliny. Pestujeme ich z priamej sejby v prvej polovici mája. Sejeme do hniezd do hĺbky 5 až 10 cm po 3 až 4 semená. Spon volíme podľa vzrastu odrôd. Plazivé sejeme do sponu 2 x 1,5 - 2 m, kríčkové 1,5 x 1 m, kabačky a patizóny 1 - 1,5 x 0,6 - 0,8 m, v hniezdach ponechávame 1 až 2 rastliny.

V menej priaznivých podmienkach ich môžeme pestovať aj z predpestovaných priesad. Počas vegetácie ich ošetrujeme podobne ako uhorky a melóny. Tekvica sa často pestuje ako medziplodina v kukurici.

Časový harmonogram

Načasovanie výsevu závisí od mnohých faktorov. Najdôležitejším je počasie, potom či vysievame do tunela alebo skleníka, od regiónu a spôsobu výsadby - sadenice alebo semená.

Keď sa ponáhľate zasíať semená, budú hniť v studenej zemi, alebo bude moc neskoro - a budete čakať na účinky až do neskorej jesene a závistlivo pozerať na úspech svojho suseda. Preto, aby všetko prebehlo tak, ako má, treba k výberu momentu sejby pristupovať so všetkou vážnosťou.

Už koncom februára a v marci môžeme vysievať zeler, pór a cibuľu na priesady. Od vyklíčenia po zasadenie do zeme to trvá 50 - 60 dní. Ak zasejete príliš neskoro, tento rok sa úrody nedočkáte.

Jarnú cibuľku možno vysievať len za predpokladu, že máme skleníky, kde sa dajú uchovávať až do zasadenia do zeme.

Koreňová petržlenová vňať - môžete zasiať do zeme už teraz, samozrejme za predpokladu, že je pôda rozmrznutá.

Teplomilná zelenina, korenie a baklažán - na parapete.

tags: #vegetacne #obdobie #uhorka