Zemiakové hľuzy: Vegetatívne rozmnožovanie a pestovanie

Zemiak hľuznatý (Solanum tuberosum) je jednoročná rastlina, ktorá patrí do čeľade ľuľkovitých. V našich končinách je známy aj pod názvami erteple, zemchata alebo bandora. Vlastnosti a podrobnosti pestovania tejto zeleninovej rastliny sa líšia v závislosti od odrody. V súčasnosti existuje takmer 5 000 odrôd, ktoré sa výrazne líšia farbou a tvarom. Okrem klasických žltých odrôd existujú aj modré odrody, ktoré zaujmú svojou fialovo-bielou mramorovanou dužinou. Existujú múčnaté a voskové odrody, ako aj skoré a neskoré odrody. Niektoré odrody dozrievajú už v júli, zatiaľ čo neskoré sa zbierajú v októbri.

Pôvod a význam zemiakov

Napriek svojmu kulinárskemu významu boli zemiaky v našich zemepisných šírkach dlho neznáme. Európske obyvateľstvo si ich začalo vychutnávať až v 16. storočí, keď boli dovezené po mori z Ameriky. V nemeckých krajinách sa Fridrichovi Veľkému podarilo presadiť túto exotickú zeleninu ako základnú potravinu, a to aj napriek neochote obyvateľstva. Zemiaky sa k nám dostali z Nemecka, konkrétne z Brandenburska. Dodnes majú zemiaky svoje stále miesto v každej špajzi. Vďaka svojej všestrannosti majú v slovenskej kuchyni pevné miesto. Okrem toho sa táto hľuza používa aj ako krmivo pre zvieratá alebo ako základ na výrobu alkoholu.

Sú zemiaky jedovaté?

Rastliny v čase kvitnutia vytvárajú plody zemiakov. Tie sú však jedovaté a nemali by sa jesť. Jedlá časť rastliny - zemiaková hľuza - rastie v pôde. Aj hľuzy sú však surové nejedlé. Nevarené zemiaky obsahujú veľké množstvo solanínu, ktorý slúži ako prirodzená ochrana proti patogénom. Nadmerná konzumácia surových zemiakov môže spôsobiť príznaky otravy. Zemiaky by sa preto mali pred konzumáciou uvariť alebo upiecť.

Pestovanie zemiakov: Ideálne podmienky

Zemiaky sú milovníkmi leta a v príjemnom slnečnom teple sa cítia ako doma. Nemajú však radi sálavé teplo poludnia. Z hľadiska požiadaviek na prostredie je táto zelenina pomerne nenáročná: Vhodné sú bežné záhony, vyvýšené záhony, vrecia na sadenie aj veľké vane. To znamená, že sa dajú úspešne pestovať aj na balkóne. Zemiakom vždy ponechajte dostatok miesta, pretože potrebujú priestor na tvorbu koreňov a hľúz. Kvetináč by mal mať priemer aspoň 25 cm, najlepšie 30 alebo 40 cm. Existujú aj špeciálne sadzače zemiakov, ktoré uľahčujú zber v kvetináčoch.

Najlepší základ pre pestovanie zemiakov

Zemiakom sa najlepšie darí v kyprej, na živiny bohatej pôde, ktorá sa na slnku rýchlo zahreje a nezostane dlho mokrá. Ideálna je preto piesočnatá alebo hlinitá pôda. Pred výsadbou je najlepšie pôdu obohatiť hnojivom bohatým na živiny. Zemiakom sa môže dariť aj na bežne ťažkej ílovitej pôde, ak sa nakyprí kombináciou jesenného brázdenia a premrznutia pôdy. Tip na striedanie plodín: Zemiaky by sa nemali vysádzať na záhony, na ktorých už boli v predchádzajúcom roku vysadené iné rastliny, napríklad paradajky. Zabráni sa tým výskytu patogénov, ktoré sa špecializovali na túto čeľaď rastlín. Ak majú zemiaky dostatok priestoru, môžu sa bez problémov pestovať na vyvýšených záhonoch. Dôležité je tiež, aby bol vyvýšený záhon správne vyplnený. Na pestovanie zemiakov v kvetináčoch sa odporúča sadzačka s objemom aspoň 15 litrov. Dbajte na to, aby bol na dne kvetináča aspoň jeden drenážny otvor, ktorý umožní odtok prebytočnej vody. Základom zdravého koreňového systému je pôda bohatá na živiny pre zeleninu.

Vegetatívne rozmnožovanie zemiakov: Výber a príprava sadby

Zemiaky sa najčastejšie rozmnožujú vegetatívne, a to pomocou hľúz. Hľuzy sa pred výsadbou nechajú naklíčiť, aby sa urýchlil rast rastliny. Použite zemiaky z poslednej úrody. Na tento účel by ste mali vopred vytriediť všetky choré a nahnité kusy. Zvyšné zemiaky uskladnite na chladnom mieste s dobrým svetlom, aby sa mohli vytvoriť klíčky na zemiaky, ktoré sa budú sadiť vo februári alebo v marci. Výhodou certifikovanej sadby zemiakov je, že bola testovaná na prítomnosť patogénov a môže sa oficiálne používať na vegetatívne rozmnožovanie. Certifikované semená zemiakov sú k dispozícii už niekoľko rokov. Ak je to pre vás príliš náročné, môžete použiť predpestované mladé rastliny zo záhradného centra alebo škôlky.

Kvalitná sadba je základom úspešného pestovania. Certifikované sadbové zemiaky sú testované na choroby a majú vyššiu istotu kvality. Zemiaky zo supermarketu či pivnice môžu byť napadnuté plesňami, škodcami či vírusmi a ich odroda nemusí byť známa. Pri kúpe sadby dávajte pozor na veľkosť hľúz, ktoré by mali mať rozmer 30 - 55 mm, ideálne 45 mm.

Príprava sadbových zemiakov na klíčenie

Predklíčenie zemiakov je dôležitý proces, ktorý skracuje čas do zberu a zvyšuje odolnosť rastlín. Odporúča sa začať približne 6 až 8 týždňov pred plánovanou výsadbou. Ideálna teplota na klíčenie je 12 až 15 °C pri dostatku svetla. Zemiaky ukladajte očkami nahor. Počas klíčenia pravidelne kontrolujte hľuzy a vyraďte tie, ktoré majú známky plesne alebo hniloby. Približne 10 dní pred výsadbou môžete hľuzy zasypať tenkou vrstvou rašeliny alebo kompostu, aby začali vytvárať korienky.

Najčastejšie chyby pri klíčení zemiakov:

• Klíčenie v tme: Vedie k dlhým, slabým klíčkom, ktoré sa ľahko polámu.
• Príliš vysoká teplota: Môže spôsobiť vysychanie hľúz alebo hromadenie plesní.
• Nedostatok denného svetla: Spôsobuje slabé a bledé klíčky.
• Poškodenie klíčkov pri manipulácii: Vedie k spomaleniu rastu a nižšej úrode.

Výsadba zemiakov

Optimálny čas na výsadbu sadbových zemiakov je od marca do júna, v závislosti od odrody a klimatických podmienok. Skoré zemiaky by sa mali prikryť fóliou alebo rúnom, aby boli chránené pred mrazom. Zemiaky sadíme osem až desať centimetrov hlboko, pričom výhonky smerujú nahor. Z každého zemiaka vyrastie nová rastlina s 15 až 25 dcérskymi hľuzami. Pôdu utlačte a dôkladne zalejte.

Odporúčané rozostupy medzi jednotlivými sadbovými zemiakmi sú 20 až 40 cm a 40 až 60 cm medzi výsadbovými riadkami. Zemiaky vyžadujú ľahšie až stredne ťažké humózne pôdy, najlepšie piesočnaté až hlinito-piesočnaté, kypré. Príliš utužená pôda znižuje výnosy. Pôdu pre výsadbu zemiakov je potrebné pripraviť už na jeseň, kedy pozemok dôkladne zrýľujeme a do pôdy zapravíme maštaľný hnoj, prípadne kompost.

Správna starostlivosť o zemiaky

Zavlažovanie: Zásobovanie vodou je dôležité najmä pre dcérske hľuzy. Dôležité je udržiavať rovnováhu: príliš veľa vody nie je dobré, ale ani príliš málo. Skôr ako siahnete po kanvici na polievanie, urobte test prstom - ak je pôda vlhká na dĺžku prsta pod povrchom, nie je potrebné polievať. Požiadavky na vodu závisia od počasia, substrátu, svetelného spádu a tvorby plodov. Plody totiž naberajú na objeme medzi desiatym a štrnástym týždňom. Zemiaky preto potrebujú najviac vody krátko po začiatku obdobia kvitnutia. Ideálna je pôda s trvalou, ľahkou vlhkosťou. Ak budete zemiaky zalievať večer, voda sa bude odparovať pomalšie.

Hnojenie: Zemiaky potrebujú veľa živín, aby koncom leta vytvorili veľké a chutné hľuzy. Ak chcete vytvoriť čo najlepšie podmienky, mali by ste pôdu pred výsadbou obohatiť kvalitným záhradným kompostom. Približne po ôsmich až dvanástich týždňoch budú zemiaky s radosťou prijímať čerstvé živiny. Vyberte si hnojivo s vysokým obsahom živín.

Kopcovanie (prihrňovanie): Zemiaky sa zvyčajne pestujú tak, že sa okolo výhonkov navŕši kopec pôdy. Zhŕňaním pôdy sa lepšie akumuluje teplo a vytvára sa viac bočných podzemných výhonkov, na ktorých sa môžu tvoriť hľuzy. Počas pestovania sa hromady zvyčajne robia dva alebo trikrát. Prvýkrát, keď je rastlina vysoká približne 20 cm. Mladé rastliny umiestnite tak hlboko do pôdy, aby bolo vidieť len niekoľko vrchných listov. Keď je rastlina dlhá na dĺžku paže, môžete ju opäť prikryť zeminou - až kým nie je viditeľných len niekoľko vrchných listov. Kopcovanie tiež zabraňuje zelenaniu hľúz, ktoré vystupujú na povrch.

Zber a skladovanie zemiakov

V závislosti od typu zemiakov dozrievajúcich v pôde sa môžu zbierať od júla do októbra. Uschnuté listy sú neklamným znakom, že je čas na zber. Šupka zemiakov stvrdne, keď sú zemiaky zrelé. Predčasnému zberu (zelených zemiakov) sa treba vyhnúť. Motyky a vidly na zemiaky sú osvedčené nástroje na zber zemiakov.

Na skladovanie úrody zemiakov sú obzvlášť užitočné drevené debny prepúšťajúce vzduch. Potrebujete tiež suchú, tmavú a chladnú skladovaciu miestnosť. Klíčky a zelená šupka obsahujú jedovatý solanín, preto naklíčené zemiaky predstavujú zdravotné riziko. Zemiaky s klíčkami dlhými až jeden centimeter sú však ešte bezpečné. Ak sú hľuzy mäkké, scvrknuté alebo s dlhými klíčkami, patria do kompostu.

Zemiakové klíčky ako stimulátor rastu

Zemiakové klíčky, ktoré väčšina ľudí vyhadzuje, sú pritom cenným a užitočným produktom pre záhradkárov. Roztok z nich totiž pôsobí ako stimulátor zakoreňovania odrezkov. Zo zemiakových klíčkov môžete pripraviť prírodné bio-riešenie, ktoré bude aktívne stimulovať tvorbu koreňov a rast rastlín. Naklíčené zemiaky sú výživné a bohaté na účinné látky. Na prípravu roztoku odstráňte 150 gramov klíčkov, namočte ich na 6 hodín do slabého roztoku manganistanu draselného. Potom opláchnite, rozomeľte klíčky a zalejte 1 litrom čistej vody. Nechajte pôsobiť 7 hodín, aby sa vytvorila takzvaná „infúzia“. Na stimuláciu tvorby koreňov je možné do roztoku namočiť odrezky.

Ochrana pred chorobami a škodcami

Zemiaky najčastejšie trpia chorobami z oblasti plesní, čo sa dá riešiť meďnatými postrekmi, dokonca aj preventívne. V prípade hnilobných infekcií, ktoré sa držia v ťažších pôdach, je potrebné zemiaky na tomto mieste minimálne tri roky nepestovať. Najčastejšími škodcami sú pásavka zemiaková (mandelinka), drôtovce a vošky. Proti pásavke pomáha ručné zbieranie vajíčok a lariev alebo insekticídy. Drôtovce sa likvidujú dusíkatým vápnom alebo prípravkami na aktiváciu pôdy. Vošky prenášajú vírusy a likvidujú sa insekticídmi alebo biologickými prípravkami.

tags: #zemiakove #klicky #vegetativne #rozmnozovanie