Pestovanie ryže: Od histórie po súčasnosť a jej potenciál na Slovensku

Ryža je jednou z najstarších pestovaných plodín na svete a tvorí základ stravy pre viac ako 50 % svetovej populácie. Hovorí sa, že ryža vyriešila nejednu potravinovú krízu a toto tvrdenie nie je vôbec prehnané. Ryžu konzumuje pravidelne viac ako 3 miliardy ľudí a je neodmysliteľnou súčasťou mnohých jedál. Pestovanie ryže má veľmi dlhú tradíciu najmä na ázijskom kontinente, možno vás však prekvapí, že dopestovať sa dá aj na našom území. Vydajte sa spolu s nami na virtuálny výlet do oblastí s ryžovými poľami a prečítajte si zaujímavosti o pestovaní tejto mimoriadne obľúbenej plodiny.

História pestovania ryže na Slovensku

Pestovanie ryže na území Slovenska nie je bežné, no v minulosti bolo na našom území zaznamenaných niekoľko pokusov o pestovanie ryže, a to predovšetkým v okolí rieky Ipeľ a v južných oblastiach, najmä na Žitnom ostrove. Historické pramene uvádzajú, že ryža sa na území Slovenska (okolie Ipľa a Poltáru) pestovala už v 16. storočí. V 17. storočí s ňou na naše územie dorazili aj Turci. Turci priniesli so sebou nové poľnohospodárske techniky, vrátane zavlažovania. V niektorých oblastiach južného Slovenska, ktoré sa ocitli pod tureckou nadvládou, sa ryža v malom množstve pestovala. Nebola však nikdy významnou súčasťou miestneho hospodárstva. Išlo skôr o ojedinelé pokusy. Po ústupe Turkov ryža z týchto oblastí takmer úplne zmizla. Slovenské podmienky neumožňovali jej rozšírenie.

Pokusy o pestovanie ryže v 20. storočí

V 50. rokoch 20. storočia sa o pestovanie ryže na Slovensku poľnohospodári vážne pokúsili. V období po druhej svetovej vojne sa socialistické plánovanie zameralo na potravinovú sebestačnosť. Na juhu Slovenska, najmä pri Komárne a Štúrove, vznikli pokusné ryžové polia. Rieky Dunaj a Ipeľ poskytovali dostatok vody, čo bolo pre ryžu nevyhnutné. Výsadba sa sústredila na nížinaté, zaplaviteľné oblasti. Na tieto účely sa budovali zavlažovacie kanály a umelé ryžoviská.

V 50. rokoch rozšírili družstvá pestovanie na asi 6 000 ha ryžových polí s priemernými výnosmi 40-45 q/ha, pričom miestami dokonca dosiahli rekordnú úrodu až 79,5 q/ha. Výnosy však postupne klesali. Problémom boli klimatické podmienky - chladnejšie jarné mesiace a krátke leto. Navyše, pestovanie ryže si vyžaduje intenzívnu prácu, ktorá bola vo vtedy už mechanizovanom poľnohospodárstve náročná. Do začiatku 60. rokov pestovanie ryže na Slovensku postupne zaniklo.

Novodobé pokusy o pestovanie ryže na Slovensku

Súčasné snahy o oživenie pestovania ryže na Slovensku prinášajú nové perspektívy. Číňan Li Ting, ktorý žije na Slovensku 15 rokov, vyskúšal pri Humennom pestovať šesť odrôd ryže. Z troch zozbieral úrodu a plánuje pokračovať v pestovaní aj v budúcnosti. Je presvedčený, že práve Slovensko je po Taliansku druhou krajinou, kde by sa v Európskej únii mohla pestovať ryža.

Li Ting očakáva z polročnej práce vysoký zisk. „Ak sa do vymlátenej slamy z ryže naočkuje ešte hliva ustricovitá, z trojhektárovej úrody ryže a predaja húb by sme mohli zarobiť 15-tisíc eur,“ vyratúva pestovateľ. Podľa neho sú ryžové polia aj šancou pre mnohých nezamestnaných Slovákov. „Súčasné nadmerné zrážky, vysoké spodné vody a zamokrené polia pšenici či kukurici škodia. Ryži to vyhovuje. Na druhej strane jej korene prečisťujú vodu,“ objasňuje výhody netradičného farmárčenia podnikavý Číňan.

Zaujímavým príkladom je aj Guido Leutenegger, ktorý prevzal farmu v Brandenbursku a začal pestovať ryžu na 25 hektároch pôdy. Napriek počiatočným skúsenostiam s pestovaním ryže sa mu podarilo dosiahnuť úrodu a jeho nemecká ryža si našla cestu k zákazníkom prostredníctvom internetového obchodu. Verí, že práve v raritnosti a inovatívnosti spočíva potenciál nemeckej ryže.

Ďalším príkladom je rakúsky farmár Franz Fuchs, ktorý sa inšpiroval chuťou ryže a po rokoch pokusov začal vo veľkom pestovať ryžu v Štajersku. Vzhľadom na klimatické podmienky zvolil tzv. suchý spôsob pestovania, ktorý je podobný pestovaniu klasických obilnín. Jeho ryža je dostupná priamo na farme a vo vybraných supermarketoch.

Podmienky a výzvy pestovania ryže

Pestovanie ryže je náročný proces, ktorý si vyžaduje teplé podnebie, dostatok vody a úrodnú pôdu. Ryža sa pestuje troma hlavnými spôsobmi: v zaplavených ryžových poliach, na suchých poliach a v terasovitých poliach na svahoch hôr. Zaplavené ryžové polia sa využívajú v Ázii, Taliansku a Španielsku. Suché pestovanie ryže sa používa v oblastiach s nižším množstvom vody. Terasové ryžové polia sú typické pre Vietnam, Filipíny a Peru.

Najviac sa ryže darí na tzv. ryžových poliach, ktoré vznikajú najmä popri riekach a vytvárajú sa umelými zavodňovacími kanálmi. Hoci výnosnosť je v porovnaní s horskými oblasťami omnoho vyššia, takýto spôsob pestovania si vyžaduje aj omnoho viac námahy. Za jednu z najúrodnejších oblastí je považované údolie rieky Mekong, kde je možné zbierať úrodu až trikrát do roka. Špecialitou predovšetkým v juhovýchodnej Ázii je pestovanie ryže s akvakultúrou (rice aquaculture farming), kde sa okrem ryže chovajú aj ryby, kraby a krevety.

Nie je náhodou, že najlepšie sa pestovaniu ryže darí práve na vodou zaplavených poliach. Samotnú starostlivosť to však celkom sťažuje, pretože do mnohých oblastí sa technika vôbec nedostane, prípadne je pre miestnych pestovateľov finančne nedostupná. Bez dostatku vody to však nejde. Úspešné a najmä dlhodobo výnosné pestovanie ryže si vyžaduje veľa vody. Odhaduje sa, že na dopestovanie 1 kilogramu ryže je potrebných až 5 000 litrov vody.

Medzi hlavné výzvy spojené s pestovaním ryže patrí nedostatok vody a klimatické zmeny. Drobní pestovatelia ryže naliehavo potrebujú lepšie vybavenie, skladovacie zariadenia a moderné poľnohospodárske metódy, aby zvýšili produktivitu a dokázali sa vyrovnať s dôsledkami klimatických zmien.

Mýtus o "plastovej ryži"

Už od roku 2011 sa na internete šíria zvesti o falšovaní ryže. Údajne toxická plastová ryža vyvážaná z Číny mala za lacný peniaz nasýtiť, respektíve oklamať ľudí v niektorých iných krajinách. Ako dôkazy sú však videá, kde vytvárajú z plastového odpadu ryžu. V skutočnosti sa však napriek mnohým fámam nepreukázalo, že by niekto vyrábal a umiestňoval na trh plastovú ryžu. Indonézska polícia potvrdila, že tvrdenia o plastovej ryži sú hoax. Európsky parlament sa problematikou zaoberal už v roku 2013, no napriek pretrvávajúcim fámam neexistujú žiadne dôkazy o prítomnosti plastovej ryže na trhu EÚ, a to aj vďaka prísnym kontrolám a regulačným opatreniam.

Spotreba a druhy ryže

Ryža je najdôležitejšou základnou potravinou na svete. Každý rok sa vyprodukuje a spotrebuje takmer 400 miliónov ton ryže. Ročná spotreba ryže celosvetovo stále stúpa a za posledné roky dosiahla hodnotu viac ako 500 miliónov ton. Medziročný nárast spotreby ryže dosahuje až 2,2 % a za uplynulých 10 rokov vzrástla celosvetová ročná spotreba ryže až o 16,4 %.

Podľa oficiálnych údajov FAOSTAT z roku 2019 sa najviac ryže dopestuje v Číne, a to až 211 miliónov ton. Nasleduje India a Indonézia. India je zároveň najväčším svetovým exportérom ryže.

Vo svete existujú tisíce rôznych druhov ryže, ktoré sa od seba odlišujú nielen sfarbením a tvarovaním zŕn, ale aj nárokmi na pestovanie či následnou prípravou v kuchyni. Medzi známe druhy patria:

• Long-grain rice (dlhozrnná ryža): Má tvrdé, sklovité zrná, ktoré po uvarení ostávajú sypké a zrnité.
• Basmati rice (basmati ryža): Voňavá ryža zo severnej Indie, s mimoriadne dlhými a tenkými zrnami.
• Jasmine rice (jasmínová ryža): Thajská voňavá ryža, dlhozrnná s veľmi dlhými a tenkými zrnami.
• Arborio rice (arborio ryža): Talianska odroda guľatej ryže s veľkými zrnkami, ideálna na rizoto.
• Glutinous rice (lepkavá ryža): Japonská guľatá ryža s krátkymi, hrubými zrnami, ktorá sa po uvarení stáva lepkavou.
• Ribe ryža: Dlhozrnná odroda s užšími a pevnými zrnami, ktorá dobre odoláva vareniu a je vhodná na rizotá.

Alternatívy ryže a využitie

Okrem ryže existujú aj iné obilniny, ktoré sa dajú využiť v kuchyni podobným spôsobom. Jednou z nich je orzo, drobná cestovina, ktorá tvarom pripomína ryžu alebo jačmenné zrná. Výrobcovia ju pripravujú z kvalitnej tvrdej pšenice, konkrétne zo semoliny, ktorá jej dodáva typickú pevnosť a jemnú pšeničnú chuť. Orzo si obľúbili najmä v stredomorskej kuchyni.

Ryža nie je len potravina. V Ázii sa bežne používa aj ako priemyselná surovina a rovnako tak si svoje uplatnenie nachádza aj pri výrobe alkoholických nápojov a kozmetiky. Veľmi dobre sa dajú zužitkovať aj stonky tejto plodiny, a to najmä na výrobu oblečenia a ďalších doplnkov.

Zaujímavosťou je aj ryžové mlieko, ktoré je výbornou alternatívou pre ľudí s intoleranciou na laktózu, lepok či cholesterol. Dá sa kúpiť v obchode alebo vyrobiť doma.

Budúcnosť pestovania ryže na Slovensku

Aj keď pestovanie ryže na Slovensku nie je bežné, súčasné snahy a skúsenosti naznačujú, že by mohlo mať potenciál. Priaznivé klimatické podmienky v niektorých oblastiach, inovatívny prístup pestovateľov a záujem o alternatívne plodiny môžu viesť k postupnému rozvoju pestovania ryže aj u nás. Ryžové polia by mohli priniesť nielen nové poľnohospodárske možnosti, ale aj ekologické benefity, keďže korene ryže prečisťujú vodu.

tags: #pestovanie #ryze #postup